V Bratislave sa na Globsecu stretnú politické špičky. Príde aj francúzsky prezident

BRATISLAVA / V Bratislave sa začala bezpečnostná konferencia GLOBSEC. Podľa organizátorov by malo ísť o najsilnejší ročník. Prísť by mal francúzsky prezident Emmanuel Macron alebo srbská hlava štátu Alexander Vučić. Viac sa dozviete vo videu.

Od pondelka 29. mája do 2. júna musia rátať vodiči v hlavnom meste s dopravnými obmedzeniami. Začína sa jedno z piatich top fór pre medzinárodnú bezpečnosť – Globsec. Spojené je s prísnymi bezpečnostnými opatreniami, a to nielen v uliciach.

O globálnej budúcnosti sa rozhoduje v strednej Európe

Na konferencii Globsec Bratislava Forum 2023 sa rozhoduje o globálnej budúcnosti. Na úvod trojdňovej konferencie to uviedol prezident organizácie Globsec Róbert Vass a pripomenul ruskú inváziu na Ukrajinu, šírenie dezinformácií či krízu v oblasti energií a hospodárstva. "O globálnej budúcnosti sa rozhoduje v súčasnosti tu v strednej Európe. Inými slovami, o budúcnosti Západu sa rozhoduje v strednej alebo východnej Európe," povedal. Pripomenul neochvejné odhodlanie Ukrajiny a jej schopnosti čeliť ruskej agresii. "Ukrajinci preukazujú pozoruhodnú odvahu, odolnosť a obetu. Platia najvyššiu cenu za mier a ich neochvejnosť slúži ako inšpirácia pre nás všetkých," dodal. Invázia tiež podnietila jednotnosť Západu. Členské krajiny EÚ a NATO podľa Vassa prelomili dlhodobé tabu dodávkami zbraní Ukrajine, aby sa mohla brániť, a takisto jej bol udelený štatút kandidátskej krajiny na vstup do EÚ.

"Medzinárodné spoločenstvo vysiela dôležitý odkaz, že skutky agresie nezostanú bez odozvy a medzinárodné spoločenstvo stojí jednotne pri obrane zásad, ktoré posilňujú svetový poriadok," povedal. Prácu v tejto oblasti nepovažuje za ukončenú, pretože vojna na Ukrajine má viacero frontov. Pripomenul hrozby v oblasti informácií. "Zápasíme so šírením dezinformácií, ktoré sa nás usilujú rozdeliť, skresliť realitu a oslabiť naše demokratické inštitúcie, znížiť našu politickú schopnosť konať a brániť sa," povedal. Tretím frontom ruskej vojny je podľa jeho slov energetika a ekonomika, čo sa v každodennom živote prejavuje v oblasti inflácie či náraste cien energií.

Vass pripomenul, že na konferencii sa zúčastňuje 1 300 hostí z 63 krajín vrátane ich lídrov, ministrov obrany, expertov z rôznych oblastí či uznávaných novinárov. Budú hovoriť o následkoch vojny na Ukrajine, o vyvodení zodpovednosti voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, o rekonštrukcii Ukrajiny a o mieri. "Nemôže ale existovať mier bez spravodlivosti. Nemôže existovať mier podľa podmienok Vladimira Putina," povedal Vass a dodal, že mier chcú a uprednostňujú všetci. "Chceme ale mier, ktorý obnovuje územnú celistvosť Ukrajiny a mier, ktorý je trváci a spravodlivý," povedal.

Wlachovský na Globsecu poukázal na význam pokračujúcej podpory pre Ukrajinu

Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Wlachovský vyjadril presvedčenie, že na Ukrajine je potrebný spravodlivý mier, ktorý odškodní obeť a potrestá agresora. Moskva ale podľa neho nejaví záujem rokovať, takže o ceste k mieru sa musí rozhodovať na bojisku a naša podpora pre Kyjev je teda naďalej veľmi potrebná. Wlachovského vyjadrenie zaznelo v pondelok na konferencii Globsec 2023 Bratislava Forum. Wlachovský na konferencii diskutoval so svojím českým kolegom Janom Lipavským a rakúskym ministrom zahraničných vecí Alexandrom Schallenbergom. Šéf slovenskej diplomacie uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin vlani vo februári útokom na Ukrajinu jasne deklaroval, že pre Moskvu už neplatia žiadne medzinárodné pravidlá. Dodal, že ruská invázia ho šokovala, no zároveň ho príjemne prekvapila rýchla a efektívna reakcia Západu a Európskej únie na túto situáciu.

Wlachovský pripomenul, že Slovensko ako malá európska krajina poskytla Ukrajine vojenskú za pomoc za zhruba 669 miliónov eur a zdôraznil jej načasovanie, ktoré je v čase vojny dôležitým faktorom. Kyjevu sme ako prvá krajina dodali systém protivzdušnej obrany S-300 a veľmi rýchlo sme mu poslali i stíhačky MiG-29, povedal. Podľa jeho slov išlo o veľmi významnú pomoc. Zároveň si myslí, že EÚ v čase prebiehajúcej vojny na Ukrajine dokáže okrem ekonomických sankcií voči Rusku stále urobiť ešte viac. Podľa českého ministra Lipavského nám Rusko každý deň dáva lekciu, že musíme byť pripravení ochraňovať náš spôsob života. Upozornil najmä na ruský imperializmus, keďže sa Rusko naďalej bez zábran snaží rozširovať svoje územie. Dodal, že Európu je pred ruským imperializmom potrebné chrániť.

Rakúsky minister Schallenberg vyzdvihol, že krajiny EÚ sa dokážu pri každej veľkej kríze zjednotiť a čeliť jej spoločne. Pripomenul, že EÚ už zaviedla desať sankčných balíkov proti Rusku a pracuje na jedenástom. Zdôraznil, že Rakúsko je od roku 1955 neutrálne vojensky, no nie hodnotovo. Schallenberg trvá na tom, že Ukrajinu je potrebné podporovať tak dlho, ako to bude potrebné. Tiež ale pripomenul, že netreba zabúdať na ostatné problémy, ktorým EÚ čelí vrátane rastúcej inflácie či migrácie. Všetci traja ministri zároveň vyzdvihli význam regionálnej spolupráce medzi krajinami strednej Európy.

Stefanišynová a Mathernová na Globsecu zdôraznili pokrok Ukrajiny na ceste do EÚ

Ukrajinská vicepremiérka Oľha Stefanišynová a budúca veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine Katarína Mathernová v pondelok na konferencii Globsec v Bratislave zdôraznili pokrok Ukrajiny v oblasti súdnictva a boja proti korupcii a upozornili na možné prekážky v ceste tejto krajiny za členstvom v EÚ. Podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka (PS) vyjadril presvedčenie, že členstvo Ukrajiny v EÚ by bolo prínosom pre SR aj EÚ. "Naša vláda vedie krajinu spôsobom, ktorý ju smeruje k EÚ," povedala Stefanišynová, ktorá je podpredsedníčkou ukrajinskej vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu. "Ľudia tomu rozumejú," povedala a pripomenula, že je to aj vďaka komunikácii vlády. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa jej slov dáva jasne najavo, že európska integrácia a víťazstvo vo vojne s Ruskom sú neoddeliteľné. Hovorila aj o konkrétnych procesoch a krokoch, ktoré jej krajina uskutočňuje s cieľom priblížiť sa k EÚ, a pripomenula úsilie v oblasti boja proti korupcii či pri prijímaní novej legislatívy.

"Najskôr je potrebné zvíťaziť vo vojne, nastoliť spravodlivý mier, vyvodiť zodpovednosť voči Rusku a odpovedať na otázky, ktoré Ukrajine prinesú stabilitu a prosperitu," povedala. Zdôraznila, že Ukrajina by mala byť súčasťou v procese prijímania nových rozhodnutí na úrovni EÚ. Mathernová pripomenula, že Ukrajina je jednou z kandidátskych krajín na vstup do EÚ a musí splniť kritériá v siedmich oblastiach. Zdôraznila najmä pokrok od roku 2014 v oblasti reforiem súdnictva i vo vytváraní protikorupčných inštitúcií, ktoré podľa nej fungujú a sú nezávislé od vládnej moci. "Ukrajina ukazuje, že je odolná, koná a zavádza reformy. Potvrdzuje, že ako štát nezlyhala. Na Ukrajine funguje vláda, občianska spoločnosť, samosprávy a ozbrojené zložky," povedala Mathernová. Šimečka vyjadril presvedčenie, že členstvo Ukrajiny v EÚ a jej vstup na spoločný trh bude prínosom aj pre SR, najmä východnú časť krajiny.

"Je v nevyhnutnom záujme Slovenska, aby sa Ukrajina stala členom EÚ, akonáhle splní podmienky a hneď, ako to bude možné," povedal. Podpredseda europarlamentu pripomenul, že vstupu Ukrajiny zatiaľ bránia prekážky, ktoré sa ale netýkajú jej samotnej, ale toho, ako EÚ funguje, ako sa v nej delí moc a financie. Podľa neho majú na prijímanie nových krajín vplyv aj isté problémy v oblasti právneho štátu a demokracie u niektorých členských štátov.
Mathernová uviedla, že medzi možnými prekážkami na ceste Ukrajiny do EÚ je aj zmena v rovnováhe síl v Únii po jej rozšírení. "Pripojením Ukrajiny by sa neodvratne posunula viac na východ," povedala.