Kosenie trávy je v mestách problém: Dôvodom nie sú len financie

BRATISLAVA/BÁNOVCE NAD BEBRAVOU / Všetci sa pýtame, prečo sa na Slovensku nekosí. No mestám a obciam chýbajú nielen financie, ale aj pracovná sila či samotná technika. Ľudia si vypomáhajú ako len vedia.

Vysoká tráva trápi nielen obyvateľov, ale aj primátorov a starostov po celom Slovensku. "Ja to volám zelená kalamita. Tak, ako je v zime biela, tak toto je vyslovene zelená kalamita. Tohto roku úplne abnormálna," vyjadril sa starosta obce Trnavá hora, Pavel Kravec. Obyvatelia si z vysokej trávy v ich mestách na sociálnych sieťach robia žarty. "SVP vykonáva kosby minimálne v rozsahu, ako mu stanovuje zákon, teda štyrikrát ročne, v závislosti, či ide o významný vodný tok, intravilán a podobne," vysvetlil hovorca SVP, Marián Bocák. "Ročne na kosenie dávame 10-tisíc eur, čo sú v podstate vyhodené peniaze," skonštatoval Pavel Kravec.

Rovnakú situáciu zažívajú aj obyvatelia Bánoviec nad Bebravou. Do boja s ňou sa pustil aj samotný primátor. Pohodlnú stoličku v kancelárii vymenil za kosačku. Tráva je vysoká, kosci nestíhajú, a tak im jeden deň v týždni pomáha. "Peniaze nám chýbajú, tak som si povedal, že do toho idem," vysvetlil primátor Róbert Gašparík. Na nových zamestnancov či techniku mesto nemá, a preto šetria, kde sa dá. Už teraz minuli na kosenie značnú časť plánovaného rozpočtu. "Nezostávajú peniaze na nič. Chceme aspoň svietiť a kúriť, teda dať ľuďom ten základný servis," vysvetlil Gašparík. Vysokej trávy je v meste neúrekom a primátor chce pomáhať dovtedy, kým ho budú potrebovať.

Prečo sa nekosí?

Odpoveď na otázku, prečo sa v hlavnom meste nekosí tak, ako by si možno obyvatelia želali, nie je len jedna. "Všetky činnosti podniku sú prirodzene závislé od finančných prostriedkov, počtu zamestnancov v teréne a techniky, ktorých má náš podnik nedostatok. K faktorom pri kosbách vstupujú aj požiadavky ochrany prírody," priblížil Bocák. Pre zachovanie väčšej biodiverzity je trendom mozaikové kosenie. "Plochu, ktorú máme vyčlenenú na mestskú lúku, nepokosíme celú naraz, ale pokosíme z nej len nejakú časť. Ideálne takú, ktorá nie je príliš kvetnatá," vysvetlil zoológ Marek Semelbauer. Ministerstvo životného prostredia tento typ kosby vyzdvihuje. Nepokosená plocha predstavuje pre hmyz útočisko, kde má priestor pre nerušený vývoj.