Čaká nás pre konflikt na Ukrajine opäť povinná vojenská služba? Uvažujú o nej aj v Poľsku

BRATISLAVA / Keď sa tesne pred a po roku 2000 rušili základné vojenské služby v krajinách Európy, nikto ani len netušil, že sa v niektorých krajinách povinná vojenčina opäť obnoví. Otázkou je, ako by malo zareagovať Slovensko, keďže napríklad Poľsko o tomto kroku uvažuje a Lotyšsko povinnú základnú vojenskú službu už zaviedlo. Dôvodom sú predovšetkým obavy z Ruska ako agresora.

​Povinná vojenská služba bola na Slovensku zrušená v roku 2005. Pokusov obnoviť ju vo voľajakej forme bolo niekoľko. "Minulý rok a začiatkom tohto roku vedenie ministerstva obrany k tomu bolo najviac blízko," uviedol bezpečnostný expert Radovan Bránik. Zavedený bol totiž inštitút aktívnych záloh. Aj keď išlo podľa analytika o jeden z najlepších projektov, záujem Slovákov bol nízky. "Preto v dnešnej situácii my nemáme použiteľný inštitút na zapojenie laikov a civilov do vojenského konfliktu," doplnil Bránik.

A ministerstvo obrany priznáva, že vzhľadom na legislatívu, má čoraz menšie možnosti na vytváranie záloh. Zmeniť by to mohla novela. "Cieľom našej novely preto bolo umožniť vstup do aktívnych záloh ktorémukoľvek občanovi na dobrovoľnom základe. Sme pritom otvorení všetkým pozíciám - od tých základných, ako napríklad strelec, až po špecialistov z radu IT, chemikov i potápačov," priblížil Martin Sklenár, minister obrany SR

Je to však iný systém ako funguje v neutrálnych krajinách ako Rakúsko, Švajčiarsko, či v krajinách ako Fínsko a Švédsko. Alebo aj v Lotyšsku, kde sa obnovená povinná základná služba od bude týkať mužov od 18 do 27 rokov a potrvá rok. "Na niečo takéto potrebujete širokú podporu verejnej mienky," podotkol Bránik.

Na Slovensku sa pri otázke znovuzavedenia povinnej základnej služby, ak by záujem aj o ňu bol, je potrebné brať do úvahy najdôležitejší faktor. Len na vybudovanie základnej infraštruktúry pre brancov by sme potrebovali 500 miliónov eur, pokiaľ ide o ďalšie veci ako vyzbrojenie, vozidlá, oblečenie či žold, to už by sme hovorili o miliardách. Infraštruktúra totiž už roky neráta s výcvikom desiatok tisíc ľudí, ako tomu bolo v minulosti.

Na rozdiel od republík, ktoré povinnú základnú službu majú či ju nanovo zavádzajú, svoj postoj v tomto nemení ani Česká republika, ktorá ju zrušila v roku 2004. "Česká republika podľa ministerstva obrany o ničom takom neuvažuje. V januári ale česká vláda schválila nový inštitút, ktorý umožňuje občanom sa na dobrovoľnej báze do obrany štátu aktívne zapojiť," priblížil reportér CNN Prima Zbyněk Zykmund. "Už teraz majú občania ČR možnosť stať sa vojakmi z povolania, vstúpiť do aktívnych záloh alebo sa zúčastniť dobrovoľného vojenského cvičenia. Dobrovoľné predurčenie bude štvrtou možnosťou ako sa budú môcť občania ČR zapojiť," informovala Simona Cigánková, hovorkyňa Ministerstva obrany ČR.

Na rozdiel od postoja Slovenska a Česka, Nemecko o tom uvažuje a Poľsko o obnovení povinnej základnej vojenskej služby veľmi aktívne hovorí. Podporilo to 54 percent opýtaných. "Poľsko je dobrý príklad, ale nemyslím si, že Slovensko v dohľadnej dobe alebo v najbližších dekádach bude schopné takto uvažovať," uviedol Bránik.