Slováci sa zeleným energiám nebránia. Prečo sme aj tak stále na chvoste?

BRATISLAVA / Termálne pramene pri Košiciach budú vyrábať energiu pre tamojšie sídliská. Prvá fáza projektu štartuje už v septembri a ak všetko pôjde podľa plánu, domácnosti ju reálne začnú využívať o 3 roky. Slováci pritom zelené energie vo veľkom podporujú. Problém je, že v ich využívaní sme na konci tabuliek.

Energiu z obnoviteľných zdrojov, napríklad vodu, Slováci podporujú. Vyplýva to z posledného prieskumu eurobarometra. Problém je, že zelené energie u nás tvoria len 17 percent energetického mixu. Toto číslo sa za posledné roky menilo k lepšiemu len zanedbateľne. "Takou brzdou pri lepšom využívaní obnoviteľných zdrojov je zastaralá legislatíva, slabé využívanie podporných mechanizmov a taktiež nízka pružnosť," uviedla Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.

Problémom je aj cena

Najmä pre tých, ktorí si chcú nainštalovať fotovoltické panely, či tepelné čerpadlá. "Na to existujú rôzne programy z EÚ, ako zelená domácnostiam, obnov dom a je dôležité, aby ich štát nastavil tak, aby si ich mohol dovoliť každý. Je dôležité, aby bolo jednoduché pripojiť tie zariadenia do siete," vysvetľuje Juraj Melichár, konzultant pre klimatickú transformáciu - priatelia zeme. 

Lídrom v zelených energiách je Švédsko. Darí sa aj Fínom a Lotyšom. Slovensko patrí k najslabším v únii. Po rokoch váhania ale objavuje kúzlo svojich termálnych prameňov. "V okolí Žiaru nad Hronom, Košíc alebo Prešova sa nachádzajú také ložiská, že by sa nevyužívali len na výrobu tepla, ale aj elektrickej energie," tvrdí Sadovská.

Je vodík tým správnym riešením?

Vláda vypísala výzvu za 37 miliónov na elektrickú a vodíkovú dopravu. Na Slovensku sa zatiaľ vyrába len šedý vodík. Ten zelený je drahý. V roku 2030 by sme ale z neho mohli vyprodukovať 50-tisíc ton. "Väčšina by išla do priemyslu. Dekarbonizáciu odvetví ako je výroba ocele, ako sú cementárne," opísal Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu. Naopak, biometán má už u nás stabilné miesto a po Jelšave sa bude vyrábať aj inde. Jeho potenciál je 10 percent z aktuálnej spotreby zemného plynu. Podľa Kvasňovského je to zdroj, ktorý je u nás doma, a pri ktorom nie sme závislí od dovozu.