29. augusta si pripomíname 79 rokov od vypuknutia SNP

BRATISLAVA / V utorok, 29. augusta si pripomíname 79 rokov od vypuknutia Slovenského národného povstania, ktoré zaradilo našu krajinu medzi víťazné štáty v boji proti fašizmu. Začalo sa tajným heslom podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana vojenským posádkam, ktoré znelo: „Začnite s vysťahovaním“. Povstanie bolo jedným z najväčších ozbrojených vystúpení proti nacizmu v Európe. Nemecké jednotky povstaleckú armádu porazili a v noci z 27. na 28. októbra 1944 časť jej jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja. Partizáni pokračovali v bojoch proti nacistom až do oslobodenia krajiny na jar 1945.

+3 fotky

Slovenské národné povstanie

29. august 1944 – začiatok Slovenského národného povstania

Slovenské národné povstanie vypuklo 29. augusta 1944 ako reakcia domáceho odbojového hnutia na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie Slovenskej republiky. Jeho politickým cieľom bolo odstránenie režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a začlenenie Slovenska do obnovenej Československej republiky, informuje Ústav pamäti národa.

Plán ozbrojeného povstania pripravovala od mája 1944 skupina dôstojníkov slovenskej armády pod vedením pplk. gšt. Jána Goliana z Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici.

Prečítajte si tiež

Špeciálne operácie v SNP

Rozhodujúcu úlohu hrala v tomto pláne Východoslovenská armáda

Podľa optimálneho variantu mal ozbrojený boj začať v koordinácii so sovietskou stranou. Krízový scenár počítal s vyhlásením vojenského odporu v prípade, že nemecké vojská začnú obsadzovať Slovensko. Rozhodujúcu úlohu hrala v tomto pláne Východoslovenská armáda, ktorá mala sovietskym vojskám otvoriť cestu cez karpatské priesmyky. Sovietski činitelia boli o prípravách povstania informovaní na začiatku augusta 1944 exilovou československou vládou a kuriérom pplk. gšt. Goliana. Nič však nepodnikli, nakoľko celú akciu vyhodnotili ako nereálnu.

Prečítajte si tiež

79. výročie Slovenského národného povstania: Symbol odvahy a statočnosti slovenského národa

Do príprav povstania negatívne zasiahli aj partizánske skupiny

Tie od polovice augusta 1944 uskutočňovali diverzie na komunikačných zariadeniach a terorizovali príslušníkov nemeckej menšiny. Slovenská vláda nebola proti nim schopná účinne zasiahnuť, čo vyvolávalo v Berlíne stále väčšie znepokojenie. Symbolický pohár trpezlivosti nacistov pretiekol 27. augusta 1944, keď partizáni obsadili Ružomberok. Mesto totiž ležalo na strategickej železničnej trati a vyrábal sa v ňom dôležitý vojenský materiál.

V štúdiu JOJ 24 o SNP porozprával Martin Posch z Historického ústavu SAV:

Napriek nepriaznivým okolnostiam povstalci vzdorovali 2 mesiace

Na základe správ o potýčkach príslušníkov žilinskej posádky s prichádzajúcimi nemeckými jednotkami vyslal pplk. gšt. Golian 29. augusta 1944 krátko po 20. hodine heslo "Začnite s vysťahovaním!", ktoré bolo signálom na začiatok ozbrojeného odporu. Väčšina západoslovenských posádok však jeho výzvu neuposlúchla a Východoslovenskú armádu Nemci takmer bez boja odzbrojili.

Vzhľadom na to zostalo povstalecké územie zredukované na oblasť stredného Slovenska, horné Ponitrie a východnú časť Spiša. Došlo tiež k zbytočným stratám veľkého množstva vojenského materiálu. Napriek týmto nepriaznivým okolnostiam dokázali povstalci vzdorovať tlaku okupačných vojsk po celé dva mesiace.