Financovanie cirkví štátom: Ako vyzerá odluka cirkví od štátu v okolitých krajinách?

BRATISLAVA / Odluka cirkví od štátu je téma, ktorá sa pravidelne otvára pred voľbami. V roku 2020 bol prijatý nový zákon o financovaní cirkví štátom. Hoci po novom ide o príspevky, majú odlišnú formu ako v okolitých krajinách. V Rakúsku si cirkevné príspevky hradia veriaci sami. V Nemecku existuje cirkevná daň, ktorú platia iba členovia jednotlivých cirkví.

V roku 2020 sa prijal nový zákon o financovaní cirkví. Príspevok štátu v roku 2023 činil viac než 57 miliónov eur.

"To, čo poskytuje štát cirkvám, je len príspevok. Aj dnes platí, že cirkev väčšinu svojich aktivít v podstate financuje sama," vyjadril sa farár v Novej Lesnej a bývalý výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský. "Prijal sa ako konsenzus expertov zástupcov štátu a cirkví a bol potvrdený ústavnou väčšinou. Teda tento zákon odráža spoločenskú vôľu v parlamentnej demokracii a v KDH ho v dnešnej situácii považujeme za najvhodnejšie riešenie," uviedol predseda strany KDH Milan Majerský.

Z nedávneho prieskumu agentúry AKO vyplýva, že viac než 55 % opýtaných si myslí, že by vláda nemala ďalej financovať registrované cirkvi zo štátneho rozpočtu. Takmer 38 % si myslí, že by v tom vláda mala pokračovať.

"My navrhujeme konkrétne asignáciu. Každý občan povie, kde pôjde časť jeho daní. Môže to poslať cirkvi alebo to môže poslať na charitu alebo na nejaký športový klub," avizoval predseda strany SaS Richard Sulík. "Katolícka cirkev chce byť po parlamentných voľbách otvorená dialógu s novovzniknutou vládou. Budeme otvorene a odborne s jej predstaviteľmi o všetkých aktuálnych témach diskutovať," uviedla v stanovisku Konferencia biskupov Slovenska (KBS).

V susednom Česku v roku 2012 čiastočne reštituovali cirkevný majetok a okrem toho štát po dobu 30 rokov vypláca cirkvám príspevok v hodnote 59 miliárd Kč (takmer 2,5 miliardy). K úplnej odluke cirkvi od štátu dôjde u našich susedov v roku 2043.

"Už teraz sú veriaci vyzývaní, aby nejakým spôsobom na financovaní cirkvi participovali," povedal Jaroslav Šebek, historik, odborník na české dejiny a vzťahy s cirkvami. V posledných rokoch českí veriaci otvorene kritizovali hospodárenie cirkvi. "Medzi veriacimi rastie dopyt po tom, aby mali prehľad, kam tie peniaze skutočne idú a ako transparentné sú projekty, na ktoré cirkev požaduje príspevky," dodal Šebek.

V susednom Rakúsku platia povinné príspevky zamestnaní veriaci. Príspevok tvorí zhruba 1 % mesačného príjmu. Ak ho platiť nechcete, musíte zo svojej cirkvi vystúpiť. "V posledných rokoch je veľmi masívny odchod z cirkví, najmä z katolíckej ako v Nemecku, tak aj v Rakúsku. Čo je výrazom nespokojnosti s tým, ako sa RKC postavila k riešeniu sexuálnych škandálov duchovných v minulosti. Je to aj výraz nespokojnosti s tým, kam cirkev smeruje," informoval Šebek.

V Rakúsku za minulý rok odišlo z cirkví rekordných 91 000 veriacich. Dokonca aj v katolíckom Poľsku si cirkvi financujú veriaci sami, a to už od roku 2014. Obe krajiny nezažili také masívne odobratie majetku počas minulého režimu, ako sa udialo v Československu.

"Časť tohto nehnuteľného majetku sa vrátila, ale mnohokrát vo veľmi zdevastovanom stave a vôbec sa nevrátil majetok, ktorý bol uložený v bankách," oznámil Anton Ziolkovský. Ak by sa u nás pristúpilo k poľskému modelu, pre veriacich by to znamenalo nasledovné. "Cirkev by si musela stanoviť napr. oficiálne cenníky pri vysluhovaní sviatostí a svätenín, keďže by bola oveľa viac závislá od nejakých poplatkoch za služby, ktoré poskytuje," dodal Ziolkovský.