Dlhodobo si migranti radšej ubrali z veku, aby sa dostali do detského domova. Dnes je to naopak

MEDZILABORCE / Kým roky bolo trendom, že aj dospelí nelegálni migranti si radšej ubrali z veku, aby sa dostali do detského domova, z ktorého sa dá jednoduchšie ujsť, dnes to už neplatí. V jedinom detskom domove pre maloletých cudzincov v Medzilaborciach riešia prípady, keď si deti roky úmyselne prirátajú. Môže za to dnes toľko diskutované potvrdenie o pobyte. Ako maloletých by ich totiž čakala časovo náročná procedúra získania azylu alebo zlúčenia s príbuznými v zahraničí. No ako dospelí sú voľní hneď.

"Ono to malo paradoxne dôsledky aj pre nás, to vydávanie potvrdení o pobyte," Vladislav Fejo, riaditeľ CDR Dlaň Medzilaborce. Dlhodobo bolo trendom, že aj dospelí cudzinci si pár rokov radšej ubrali, aby boli v očiach úradov maloletí, čo znamenalo umiestnenie do detského domova, teda do otvoreného zariadenia, odkiaľ vedel jednoduchšie ujsť.

Sporné doklady však dlhoročný trend zmenili. "Teraz máme taký paradox, že vek si v niektorých prípadoch zvyšujú, čo sme preverovali cez lekárske vyšetrenia, čiže deti chcú zo seba robiť dospelých s tým, že táto zastávka u nás ich len zdržiava v tom, aby sa dostali do cieľovej krajiny," dodal Fejo.

Po príchode do detského domova ich čaká karanténa, zdravotný filter, prípadová konferencia s cieľom zistiť, odkiaľ, kam a prečo cestujú a nastavenie plánu pobytu v zariadení. A tomuto procesu sa ako plnoletí vedia vyhnúť. "Nemusia ísť do centra, ale dostanú papier sú tým pádom voľní a so skupinou pokračujú ďalej," doplnil Fejo.

Aj keď do tohto detského domova prišlo v tomto roku asi 120 maloletých cudzincov, reálny záujem zostať na Slovensku prejavili iba dvaja. A aj z tejto dvojice napokon jeden ušiel.

Aj to potvrdzuje, že sme pre nich len tranzitnou krajinou. "Od začiatku júla Obvodné oddelenie PZ v Medzilaborciach eviduje celkovo 126 prípadov útekov zo zariadenia. Išlo o cudzincov vo veku od 10 do 17 rokov," ozrejmila Jana Ligdayová, hovorkyňa KR PZ v Prešove.

Vypátrať sa podarilo 70 detí, ostatní sú stále evidovaní ako nezvestní. Išlo prevažne o Sýrčanov, no tiež maloletých z Egypta či Afganistanu. Napriek náporu južné hranice sa návalu maloletých migrantov v tomto zariadení neobávajú. "To je druhá vlna migrácie, už majú nejaké zázemie v štátoch EÚ, sú tam ich príbuzní," priblížil Fejo.

Deťom ponúkajú aj oficiálnu cestu zlúčenia s rodinou. Pre maloletých to však však jedno ale. Ide o časovo náročnejší proces a ten ich príchod do vytúženého Nemecka či Francúzska oddiali o týždne. Išlo by pritom o legálne a bezpečné riešenie. "Trvá to nejaký čas, sú potrebné k tomu informácie, z hľadiska osobnej ochrany oni info poskytovať nechcú. Ťažko chápu, prečo musia byť tu, prečo nemôžu ďalej cestovať," poznamenal Fejo.