Keď "jeme" sladkosti očami: Nie vždy máme hladný iba žalúdok, ale aj naše zmysly

BRATISLAVA / Medzinárodný tím výskumníkov prišiel so záverom, že chuť na sladkosti môžeme čiastočne utíšiť len tým, že sa pozeráme na druhých, ako sa napchávajú čokoládou. Nie vždy totiž máme hladný iba žalúdok, ale aj naše zmysly. No a tie v súčasnom hektickom živote vraj zanedbávame, keďže nemáme čas na ozajstné vychutnávanie si jedla. Pri sladkostiach je to o to horšie, keďže prichádza aj pocit viny.

Skôr, ako sa s obrovskou chuťou pustíte do čokolády, pozrite si najskôr videá, kde ľudia tlačia do seba kilá čokoládových sladkostí.

Odporúča to tím americko-singapurských výskumníkov. Ten vo svojej štúdii dospel k záveru, že sledovanie videí, na ktorých iní ľudia jedia sladkosti, môže bezprostredne ich spotrebu znížiť až o tretinu.

"Tým, že sa pozerám na potraviny, tak do určitej miery je táto túžba uspokojená," uviedol Robert Krause, neuropsychológ. "Nám to pomôže cítiť zasýtenie a nepotrebujeme toľko tej čokolády zjesť," informovala lektorka zdravej výživy Zdenka Havettová. Inými slovami, ak nasýtime žalúdok, ale nie zmysly, cítime hlad aj naďalej.

"Platí, že nejeme len cez ústa, ale jeme aj očami a do toho ide aj chuť a čuch," dodal neuropsychológ. V experimente použili aj vôňu čokolády a tá znížila chuť o ďalších 11 %. Potvrdzuje to aj naša bežná skúsenosť. Toto určite poznáte. Máte príšerný vlčí hlad a idete si niečo navariť. Lenže kým dovaríte, vlčí hlad je odrazu fuč.

Pozerať videá pri chuti na sladké, alebo vôbec na jedlo, ak nechceme zbytočne priberať, je asi nie práve najpraktickejšie. Možno postačí byť len pri bežnom jedení duchom prítomný. "My sa stretávame s tým, že máme veľmi veľa vnemov počas dňa a na to jedlo nemáme dostatok času, aby sme ho dostatočne precítili a vnímali," povedala lektorka Zdenka Havettová.

Okrem toho zmyslom bráni nasýtiť sa pocit viny, že jeme sladkosti alebo iné tzv. nezdravé pochúťky. "Ľudia fungujeme ako celok a mali by sme do jedla zapojiť aj tie zmyslové časti – čuch, chuť. Jeme aj očami," opísala problematiku Havettová. Pozorovanie druhých pri jedení však niekedy môže mať aj opačný efekt. "Chuť sa môže ešte viac zvýrazniť," vyjadril sa Robert Krause.