Jeho hendikep ho nezastavil. Naopak, splnil si svoj pracovný sen

VYSOKÉ TATRY / Je to malý muž s veľkým záchranárskym srdcom. Aj takto znie opis nového kolegu horských profesionálov. Maroš Vojtko meria len 130 centimetrov. Tento hendikep ho však neodradil od toho, aby išiel za svojím snom. Stal sa operátorom Horskej záchrannej služby.

Dnes sa pýši tým, že je novým operátorom Horskej záchrannej služby. Je kľúčovou osobou a prvým kontaktom záchrany. Musí dostať z volajúceho čo najviac informácií, aby záchranári vedeli, čo ich čaká, a aký materiál budú potrebovať. Na linke ostáva s volajúcim po celý čas. Náročná úloha, no pre Maroša je to splnený sen.

"Je to také zadosťučinenie, že im vieme nejak pomôcť. Či už na pôde ako operátori, alebo priamo vo výkonnostnom poli v teréne ako záchranári," konštatoval Maroš. Svoju prácu miluje, má to totiž v génoch. Aj jeho starý otec a otec boli dobrovoľnými záchranármi. "Môj starký, ktorý už je nebohý, z maminej strany bol dobrovoľným horským záchranárom na Zverovke. Potom vlastne môj otec sa stal horským záchranárom, tiež dobrovoľným a teraz som sa stal horským záchranárom aj ja," priznal Vojtko. Od útleho detstva chodil so svojím otcom medzi záchranárov. Svoj hendikep si uvedomoval, ale nepoddal sa ľútosti. Bral to ako výzvu a pomohla aj rodina a kamaráti. "Nikdy akože som sa nejak nestretol s tým, že som mal dobrých spolužiakov, s nejakou šikanou a vlastne tak postupne som sa s tým musel naučiť fungovať," reagoval Maroš. Neskôr sa Maroš dostal medzi horských kynológov. Jeho prvý psík je už dôchodca. Keď sa dostal k ponuke operátora, neváhal a prihlásil sa. Je vyštudovaný zdravotnícky záchranár. Zvládol aj miestopis našich horstiev. A počas skúšok pre prijatie musel zvládnuť aj fyzické testy. Nechcel žiadne úľavy. "Benevolencia nebola žiadna. Ani by som nechcel, lebo pokiaľ sa tu nemám dostať s tým, že človek na to naozaj má, tak tu nemám čo robiť. Vlastne bol som si vedomý toho hendikepu fyzického, a o to viac som musel zamakať," povedal Maroš.