Školstvo očami nominanta na ministra: Zamerať sa chce na nedostatok učiteľov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Bol ministrom zdravotníctva, potom vnútra a teraz ho Hlas posiela do kresla ministra školstva. Tomáš Drucker vidí najväčší problém v každoročnom náraste nedostatku učiteľov. Situácia v Bratislavskom kraji je kritická a aj preto mu odchádzajúci minister necháva na stole návrh, ako riešiť regionálne rozdiely.
"Ak nezačneme prinášať konkrétne riešenia pre budúcnosť povolania pedagóga, tak sa nám môže stať, že o 10-15 rokov nám bude chýbať cez 15-tisíc učiteľov," uviedol kandidát na ministra školstva Tomáš Drucker z Hlas-SD. Hoci aj školy na východnom Slovensku majú svoje problémy, s nezáujmom o učiteľské povolanie až také problémy nemajú. "Potýkame sa skôr s nedostatkom financií. V tomto školskom roku dve školy zanikli," tvrdí Marcela Ruňaninová, riaditeľka základnej školy v Klenovej.
Učitelia v Bratislavskom kraji stále chýbajú
Školy v Bratislavskom kraji ale nedokážu učiteľom ponúknuť také platy, aby vedeli konkurovať súkromnému sektoru. "Keď príde učiteľ k nám, posadí sa a povie, že pred pohovorom o nás bol nad ďalších dvoch a dva ho ešte čakajú, tak celý čas rozmýšľam, čo mu nasľubovať, aby ostal u nás," povedala Zora Dóczyová, riaditeľka Základnej školy Černyševského v Bratislave.
Odchádzajúci minister školstva nechal na stole viac návrhov. Napríklad vypočítali koeficient ekonomickej rovnováhy, podľa ktorého by mali školy v Bratislavskom kraji dostať vyšší mzdový normatív a bolo by na riaditeľovi, ako by ich učiteľom v rámci osobných príplatkov rozdelil. To sa nepáči iným regiónom. Alternatívou sú napríklad príplatky na bývanie podľa regiónov. "Príplatok by bol nárokovateľný. Každý učiteľ by vedel, koľko by dostal," upresnil Dávid Martinák z Inštitútu vzdelávacej politiky.
Konkrétne riešenia od Druckera ešte neodzneli
Tomáš Drucker zatiaľ nehovorí, či by si vyberal niektoré z riešení, ktoré mesiace pripravoval Inštitút vzdelávacej politiky.
Mnohí absolventi odchádzajú po roku praxe, aj tu sa navrhujú riešenia ako im v začiatkoch znížiť záťaž. Mnohí ale do školstva ani len nenastúpia. "V tom prieskume vychádza, že 75 percent študentov chce pracovať v školstva, ale následne iba menej ako polovica odchádza do školstva," dodal Martinák.
Riešiť bude treba aj to, že chýbajú učitelia niektorých predmetov, pretože o niektoré aprobácie nie je záujem a školy takýchto absolventov ani neprodukujú.