Samit lídrov EÚ: Robert Fico šéfku EK informoval, že nová vláda nebude vojensky podporovať Ukrajinu

BRUSEL / Dvojdňový samit lídrov EÚ, ktorý sa koná od štvrtka 26. októbra popoludní v Bruseli, má okrem dávnejšie dohodnutých tém ponúknuť aj odpoveď na to, ako sa Európska únia postaví k najnovšej vlne násilia medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR. Samitu sa zúčastní aj slovenský premiér Robert Fico. Ten zotrváva na odmietaní sankcií aj vojenskej pomoci Ukrajine

+3 fotky

Dvojdňový samit v Bruseli

Predseda Európskej rady Charles Michel v pozývacom liste pre šéfov vlád a štátov EÚ zdôraznil, že samit prichádza v čase "veľkej globálnej nestability a neistoty, ktorú zhoršil vývoj na Blízkom východe". "Tento vývoj si vyžaduje našu okamžitú pozornosť bez toho, aby nás odvádzala od našej podpory Ukrajine. Našou zodpovednosťou je zostať jednotní a súdržní a konať v súlade s našimi hodnotami zakotvenými v zmluvách," upozornil Michel.

Prečítajte si tiež

Robert Fico odmietol podporovať ďalšie sankcie proti Rusku. Ukrajinu označil za najviac skorumpovanú krajinu

Očakáva, že vo štvrtok lídri opätovne odsúdia brutálne teroristické útoky Hamasu, uznajú právo Izraela brániť sa a zopakujú výzvu na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov. Dá sa tiež očakávať, že lídri EÚ vyzvú obe strany na "humanitárnu prestávku" v bojoch, aby bolo možné dodať pomoc do pásma Gazy a zachrániť čo najviac ohrozených civilistov. Debaty týkajúce sa Ukrajiny majú potvrdiť pokračovanie podpory EÚ Ukrajincom tak dlho, ako to bude potrebné, čo zahŕňa aj dodávky vojenskej pomoci. Niektoré členské krajiny chcú využiť zmrazené ruské aktíva na obnovu Ukrajiny, podľa viacerých diplomatických zdrojov je však najpravdepodobnejšie využitie súvisiacich výnosov ako samotných aktív.

Dopredu bolo dohodnuté, že témou rokovaní októbrovej Európskej rady bude migrácia, ktorej sa lídri EÚ venovali aj na samite koncom júna. Lídri nadviažu na doterajšie rokovania a zhodnotia kroky prijaté od poslednej diskusie počas neformálneho samitu EÚ v Granade. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová rovnako v liste adresovanom premiérom a prezidentom upozornila, že neregulárna migrácia sa tohto roku prejavila na rôznych trasách a v rôznych členských štátoch. Lídrom členských krajín pripomenula potrebu venovať sa štyrom hlavným pilierom riešenia migrácie: zvýšiť ochranu vonkajších hraníc a zabrániť nelegálnym príchodom; posilniť spoločný boj proti pašovaniu migrantov a zvýšiť návraty nelegálnych utečencov; lepšie využívať kolektívnu "páku" EÚ pri rokovaní s partnerskými krajinami a konať jednotne v prospech zaručenia bezpečnosti a slobody európskych občanov, čo znamená vyhýbať sa zavádzaniu kontrol na vnútorných hraniciach.

Vo štvrtok sú na programe aj debaty o revízii viacročného finančného rámca EÚ. Očakáva sa však iba prijatie usmernení, na čo sa najviac sústrediť, a príslušnú dohodu lídri zrejme schvália až v decembri. Mimo oficiálnych rokovaní dôjde vo štvrtok popoludní aj k sérii individuálnych a separátnych stretnutí niektorých lídrov EÚ so srbským prezidentom Aleksandron Vučičom a kosovským premiérom Albinom Kurtim, v rámci snáh o zmiernenie napätia medzi Belehradom a Prištinou. Piatková časť rokovaní bude venovaná hospodárstvu a konkurencieschopnosti s cieľom hľadať vhodné opatrenia na zabezpečenie dlhodobej prosperity za situácie, keď iní medzinárodní aktéri výrazne dotujú svoj priemysel a spoločnosti.

Prvý deň samitu EÚ skončil, lídri debatovali o Izraeli a rozpočte EÚ

Prvý deň samitu Európskej únie v Bruseli skončil, prezidenti a premiéri dvadsať sedmičky sa zhodli na podpore Izraela a vyzvali na vytvorenie humanitárnych koridorov a prestávok, aby mohla byť doručená humanitárna pomoc potrebným v Pásme Gazy. Neskôr večer potom debatovali o revízii viacročného finančného rámca, ktorú chcú dojednať do konca roka.

Pôvodne sa mali lídri EÚ zaoberať v prvý deň vrcholnej schôdzky aj podporou Ukrajiny a migráciou, tieto témy ale boli presunuté až na druhý deň rokovania. 

Kľúčovou otázkou prvého dňa bolo dojednanie jednotného postoja k zabezpečovaniu prísunu humanitárnej pomoci, ktorú dvadsať sedmička aktuálne posiela do Pásma Gazy. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na nočnej tlačovej konferencii oznámila, že k Palestínčanom už dorazilo prvých 56 ton materiálu vyslaného po útoku radikálneho palestínskeho hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra. Ďalšie dva lety s pomocou do Egypta sú podľa nej plánované na dnes a ďalšie majú prísť v nasledujúcich dňoch.

Po prerokovaní situácie na Blízkom východe sa lídri posunuli k návrhu Európskej komisie pridať 66 miliárd eur do viacročného rozpočtu platného do roku 2027. Podľa predsedu Európskej rady Charlesa Michela prebehla "veľmi dobrá výmena názorov", členské krajiny však musia ďalej rokovať o tom, aké sú ich priority a ako vyvážiť vyčleňovanie nových prostriedkov s presúvaním už vyčlenených peňazí na iné účely.

Úprava viacročného rozpočtu EÚ si vyžaduje jednomyseľnú zhodu členských krajín. Proti návrhu poskytnúť ďalších 50 miliárd eur (asi 1,6 miliardy korún) na podporu Ukrajiny sa však vo večernej rozprave postavili maďarský premiér Viktor Orbán a čerstvo menovaný predseda slovenskej vlády Robert Fico, uvádza web Politico s odvolaním sa na nemenovaného úniového činiteľa. Fico sa podľa tohto zdroja odvolával na obavy ohľadom korupcie v krajine, ktorá sa bráni ruskej agresii.

Ďalšími témami rokovania v druhý deň samitu budú hospodárstvo a konkurencieschopnosť EÚ. Uskutoční sa tiež takzvaný eurosamit, teda stretnutie šéfov štátov a vlád krajín eurozóny, kde sa k štátnikom pripojí predseda euroskupiny Paschal Donohoe a šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová.

Robert Fico šéfku EK informoval, že nová vláda SR nebude vojensky podporovať Ukrajinu

Slovenský premiér Robert Fico vo štvrtok predsedníčku Európskej komisie (EK) Ursulu von der Leyenovú informoval o tom, že nová vláda SR nebude vojensky podporovať Ukrajinu a zameria sa len na humanitárnu pomoc. TASR o tom informuje na základe premiérovho vyjadrenia na sociálnej sieti a tlačovej správy strany Smer-SD.

Fico sa s von der Leyenovou stretol pred zasadnutím Európskej rady, známym ako samit EÚ, v Bruseli. "Veľmi jasne som na začiatku môjho štvrtého mandátu predsedu vlády SR vyslovil kritiku na adresu EK za to, ako odignorovala hrubé porušovanie ľudských práv a zneužívanie trestného práva proti opozícii na Slovensku," uviedol premiér. Predsedníčke EK povedal, že nová vláda pripravuje v reakcii zmeny Trestného zákona a Trestného poriadku. Tiež by podľa svojich vyjadrení privítal konzultácie v spojitosti s týmito zmenami, s čím von der Leyenová súhlasila.

"Rovnako som informoval predsedníčku EK, že nová slovenská vláda nebude vojensky podporovať Ukrajinu a že sa sústredíme len na humanitárnu pomoc," uviedol premiér. Šéfka EK podľa jeho vyjadrení rešpektuje suverénne právo členských krajín vojensky podporovať alebo nepodporovať Ukrajinu a ocenila postoj SR k humanitárnej pomoci. Premiér SR dodal, že s predsedníčkou EK si vymenil názory aj na ďalšiu európsku agendu, ako je migrácia a revízia čerpania európskych fondov.

Viacerí predstavitelia EÚ sa pred samitom stretli s Kurtim a Vučičom

Kosovský premiér Albin Kurti a srbský prezident Aleksandar Vučić sa vo štvrtok krátko pred začatím samitu EÚ stretli s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom, niekoľkými lídrami krajín EÚ a osobitným predstaviteľom EÚ pre dialóg medzi Srbskom a Kosovom Miroslavom Lajčákom. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.

Týždenník Politico spresnil, že okrem Michela a Lajčáka sa na bilaterálnych rokovaniach s Kurtim a Vučičom zišli aj šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, nemecký kancelár Olaf Scholz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a talianska premiérka Giorgia Meloniová. Stretnutia sa konali v bruselskom hoteli Sofitel, v blízkosti sídla Európskej rady, kde po 15.00 h lídri EÚ zavítali na samit. Európski lídri najskôr rokovali s Kurtim a potom separátne s Vučičom.

K stretnutiu predstaviteľov inštitúcií a krajín EÚ s lídrami z Kosova a Srbska došlo v čase rastúceho napätia medzi oboma krajinami. Napätie sa vystupňovalo koncom septembra, keď na sever Kosova preniklo asi 30 ozbrojencov, ktorí zastrelili policajta a na niekoľko hodín sa zabarikádovali v pravoslávnom kláštore v obci Banjska. Počas obliehania kosovská polícia zastrelila troch z nich.

EÚ od Bruselu a Prištiny žiada, aby začali pracovať na deeskalácii napätia a obnovili vzájomný dialóg. Lajčák navštívil kosovské aj srbské hlavné mesto minulý víkend spolu s vysokopostavenými diplomatmi z USA, Nemecka, Francúzska a Talianska. Medzi Srbskom a Kosovom panujú napäté vzťahy už od konca 90. rokov, keď proti sebe bojovali srbské jednotky a albánski povstalci. Kosovo, kde žijú prevažne Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu. Z približne 1,8 milióna obyvateľov Kosova je asi 120 000 etnických Srbov.

Orbán v Bruseli vyhlásil, že je hrdý na vzťah s Putinom

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vo štvrtok pred dvojdňovým samitom Európskej únie v Bruseli vyhlásil, že je hrdý na svoj vzťah s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. S odvolaním sa na agentúru Reuters to uviedli viaceré maďarské médiá, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Maďarský premiér sa minulý týždeň v Pekingu stretol s prezidentom Ruska aj napriek tomu, že EÚ sa vzhľadom na vojnu na Ukrajine snaží čo najviac izolovať od Moskvy, píše Reuters.

"Chceme urobiť všetko pre mier. Preto nechávame otvorené komunikačné kanály s Rusmi, inak by sme nemali ani len šancu na mier. Je to stratégia, na ktorú sme hrdí," podotkol maďarský ministerský predseda. Orbán dodal, Maďarsko je jedinou krajinou, ktorá presadzuje mier, a ten by podľa jeho slov mal byť záujmom každého v Európe. Podľa agentúry MTI premiér tiež vyjadril nádej, že si aj v Bruseli uvedomia, že medzi teroristickými činmi a migráciou je zrejmý vzťah.

Fico sa má pred samitom EÚ stretnúť s von der Leyenovou a Šefčovičom

Predseda slovenskej vlády Robert Fico sa má vo štvrtok podľa zdrojov TASR ešte pred oficiálnym otvorením dvojdňového samitu lídrov EÚ stretnúť s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou a s podpredsedom EK Marošom Šefčovičom. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.

Podľa zdrojov zo Šefčovičovej kancelárie k stretnutiu novozvoleného slovenského premiéra so šéfkou eurokomisie má dôjsť na žiadosť slovenskej strany. Stretnutie so Šefčovičom je naplánované v Berlaymonte, sídle Európskej komisie, a s von der Leyenovou v budove Európskej rady, kde sa budú konať aj rokovania lídrov EÚ. Na dvojdňovom samite, ktorý sa začne vo štvrtok popoludní v Bruseli, budú šéfovia štátov a vlád členských krajín EÚ diskutovať o konflikte v Gaze, pomoci Ukrajine či migrácii.