Ľudí so zdravotným znevýhodnením pribúda. Bariéry ale neubúdajú

SLOVENSKO / Jeden deň v koži toho druhého by možno pomohlo, aby sa naša spoločnosť stala tolerantnejšou a vnímavejšou voči menšinám. Svoje o tom vedia aj ľudia so zdravotným znevýhodnením, ktorí na predsudky a prekážky narážajú dennodenne.

"Ľudí so zdravotným znevýhodnením pribúda, nie ubúda. Niekedy to bolo 12.5%, dnes je to až 15 %. Je to skoro 870 000 ľudí," konštatoval predseda paralympijského výboru Ján Riapoš. Slovensko je stále na dlhej ceste stať sa krajinou bez bariér. Aby sme pochopili, aké náročné to majú zdravotne znevýhodnení ľudia, tak sme sa posadili počas dnešného dňa na tento vozík.

Ako prvé narazili na architektonické bariéry a prekážky. Problémy im spôsobil nerovný terén, ale aj nedostupnosť niektorých verejných zariadení. V starých budovách často sídlia najmä školy, poštové úrady či kostoly. “Vo väčšine prípadov ľudia staršieho veku, samozrejme, potrebujú sa dostať na svätú omšu,” povedal Riapoš. 

Na nové budovy dohliada vyhláška ministerstva ŽP č.532 z roku 2002, ktorá hovorí o tom, že všetky novostavby musia mať bezbariérový prístup či disponovať bezbariérovou toaletou. "Musí v nich byť bezbariérový výťah, aj teda celý ten interiér a vstup musí byť na úrovni chodníka," uviedla komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská. Staršie budovy postavené ešte v čase, keď sa o debarierizácii ani nediskutovalo, potrebujú rozsiahlu investíciu do infraštruktúry. Asistenčná pomoc či čakanie na pracovníkov pri zvončeku nestačí. “Bohužiaľ, nie vždy má tá debarierizácia ten účinok, ktorý ľudia so zdravotným znevýhodnením potrebujú,” zhodnotila Stavrovská. 

Problémom sú aj chýbajúce dáta. Nevieme, koľko máme bezbarierových inštitúcií ako sú napríklad telocvične. Kompetentní netušia ani to, koľko zdravotne znevýhodnených nemá prácu. “Nezamestnaný ZZ človek sa väčšinou ani len nehlási na Úrade práce, pretože neverí, že by mu Úrad práce mohol nájsť zamestnanie," reagoval predseda Aliancie pre sociálnu ekonomiku na Slovensku Branislav Ondruš. 

Mentálne bariéry zas spôsobujú problémy pri hľadaní práce. Pritom zdravotne znevýhodnení nie sú odsúdení len na podradné práce. Dobrým príkladom sú aj sociálne podniky, ktoré sa snažia náplň práce znevýhodnením zamestnancom prispôsobovať. "Máme napríklad aj firmu, ktorá repasuje počítače a spotrebnú elektroniku, kde ľudia, ktorí sedia na invalidnom vozíku bez problémov vedia pracovať s touto elektronikou,” priznal Ondruš. 

Debarierizácia prebieha. Pozitívnym príkladom sú, napríklad, niektoré inštitúcie verejnej dopravy. Čo sa týka autobusov a trolejbusov v Bratislave, hovoríme o takmer 100 % debarierizovanej flotile. Problémom sú nákladné električky. "Očakávame 30 nových električiek, ktoré postupne budeme nasadzovať už tento rok a podarí sa nám zvýšiť počet nízkopodlažných električiek vo výprave, dostaneme sa až na polovicu," informoval hovorca Dopravného podniku Bratislava Martin Chlebovec. 

Hoci takmer vo všetkom v debarierizácii zaostávame za Českou republikou, naše železnice si za svoju angažovanosť prezvali minulý rok ocenenie."Znamená to, že sme s debarierizáciou na železničných staniciach ďalej ako Česká republika," vysvetlila hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky Ria Fejk Achbergerová. Zdravotne znevýhodnením pomáhajú rôzne aplikácie, kde si vzájomne vymieňajú skúseností z rôznych inštitúcií.