Slováci stále plytvajú potravinami. Ročne skončí v koši jedna minimálna mzda

SLOVENSKO / Podľa štatistík zhruba polovica potravín vyhodených do odpadu pochádza z domácnosti. A z nich vyhadzujú viac obyvatelia rodinných domov. Ročne tak jedna slovenská domácnosť vyhodí do koša potraviny v hodnote jednej minimálnej mzdy. Vyhadzovanie potravín pritom nemá dopad len na naše peňaženky, ale aj na životné prostredie.

Mnoho ľudí si začína z nespotrebovaných potravín vyrábať kompost aj doma, a to napríklad prostredníctvom takýchto kalifornských dážďoviek. Na Gemeri však stále prevláda chov domácich zvierat, ľudia tu na plytvanie jedlom zvyknutí nie sú. "Všetko spotrebujeme, nič nevyhadzujeme a chleba dávame pre kurčatá. Suchý chlebík alebo suchý rohlík zvykneme dávať zajacom a všetko ostatné dávame vlastne sliepočkám, ak máme nejaké mäsko, ktoré sa zvýši, tak to dáme zase mačke, čiže my nevyhadzujeme vôbec nič," vyjadrili sa obyvatelia Gemera.

Rozhodne je lepšie potravinový odpad posunúť domácim zvieratám, alebo kalifornským dážďovkám, ako ho vyhodiť do koša so zmesovým odpadom. "Náklady na nespotrebované potraviny sú skutočne vysoké," informoval Tomáš Ferenčák, hovorca ministerstva životného prostredia SR. 

Sú oveľa vyššie ako výroba krmiva pre hospodárske zvieratá. Čiže akákoľvek vyhodená potravina určená pre ľudí, je príliš veľkým luxusom. "Podľa našich výpočtov na maloobchodné ceny, vyhodí trojčlenná domácnosť do koša každý rok spolu spolu s jedlom v priemere 500-550 eur," uviedla Zuzana Madajová, občianske združenie Free Food.

To je balík potravín o hmotnosti okolo 65 kilogramov za rok. K tomu potrebujeme pripočítať aj potravinový odpad pri pestovaní plodín, zbere, distribúcii, skladovaní a tiež pri ich spracovaní v reštauráciách. "Niektoré čísla ukazujú, že až 100 kg potravín ročne sa vyplytvá na Slovensku na jedného obyvateľa," dodal Ferenčák.

V porovnaní s obyvateľmi Európskej únie Slovensko celkovo plytvá menej ako je priemer, domácnosti však viac. "Priemer Európskej únie je 53% celkového potravinového odpadu, na Slovensku je 60%," doplnila Madajová.

V susednom Česku výskumníci z Masarykovej univerzity zverejnili štúdiu, z ktorej vyplýva, že spomedzi všetkých generácií, mladá plytvá potravinami viac ako generácie skôr narodených. "My nemáme informáciu, že by prebiehal nejaký výskum na Slovensku. U nás viac plytvajú na dedinách ako v mestách," ozrejmila Madajová.

To, čo sme doteraz vyčíslili, bola hmotná škoda, ktorú utrpí obyvateľ a štát. Ťažšie vyčísliteľná je škoda, ktorou utrpí životné prostredie. Výroba potravín je veľmi náročná najmä na fosílne zdroje. "Je energeticky náročná výroba chleba," dodal na záver Ferenčák.