Škaredý zlý Arpi Soltzész: Buďme solidárni!

Už je to raz tak, že si nikto nemôže byť istý majetkom, slobodou ani životom, kým zasadá zákonodarné zhromaždenie. A platí aj zákon parlamentnej synergie: Nijaký poslanec nie je sám o sebe taký hlúpy, ako celý zákonodarný zbor.

No ešte aj tak dokáže prekvapiť, ak sa zvýši DPH, budeme platiť viac zdravotných odvodov, no poslanci zamietnu zdraženie piva. Iste, ak chce vláda, aby sme platili zdravotné odvody dokonca aj z výhier, nemala by pripustiť, aby národ vytriezvel. Ale nepohltia zvýšený výber zdravotných odvodov náklady na liečbu cirhózy?

Buďte bez obáv. O náklady na liečbu chorých tu totiž vôbec nejde. Pozrime si ako to v poskytovaní zdravotníckych služieb vyzerá:

Dvaja pacienti potrebujú náhradu bedrového kĺbu.

Prvý navštívi rodinného lekára. Čakal 3 týždne na termín. Potom počká 8 týždňov na špecialistu. Urobia mu rentgen, ktorý vyhodnotia o týždeň. Operáciu má naplánovanú o ďalší polrok.

Druhý pacient je vyšetrený počas hodiny, je zrentgenovaný v rovnaký deň a dostane termín operácie na nasledujúci týždeň.

V čom je háčik?

Prvý je dôchodca. Druhý je zlatý retríver.

Darmo sa smejete, toto nie je vtip. Viete prečo je pes svojmu pánovi taký verný? Lebo nechce zdochnúť ako dôchodca.

Princíp je jednoduchý. Za psa zaplatí jeho pán. Ak nemáte na veterinára, váš retríver uhynie. Preto musí veterinár nastaviť svoje ceny tak, aby si ich ľudia ešte vôbec mohli dovoliť.

Za dôchodcu, či za ktoréhokoľvek človeka, platí zdravotná poisťovňa. A zaplatí oveľa viac, ako pán za svojho psa. Prečo by nezaplatila? Zisk vytvárať nesmie, takže jej prachy to nie sú.

Cena ľudského života sa nedá merať peniazmi a preto nijaká cena nie je privysoká, ak ide o jeho záchranu. V zdravotníctve existujú len skromné, prinajhoršom celkom primerané ceny. A aj pri celkom skromnej a primeranej cene zarobí farmaceutická firma mnohonásobok svojej investície a to už po odrátaní úplatkov pre lekárov, úradníkov a lekárnikov.

Problém je v tom, že v zdravotných poisťovniach nie je dosť peňazí, aby dokázali zaplatiť tieto skromné a nanajvýš primerané ceny za každého, kto si zmyslí ochorieť. A každý dôchodca, ktorý len tak skape niekde na ulici, je obrovskou a veľmi bolestnou stratou. Asi aj pre pozostalých, ale predovšetkým pre farmaceutické firmy, majiteľov zdravotníckych zariadení a akýchkoľvek firiem, ktoré žijú zo zdravotníckeho biznisu.

Niežeby dôchodca, či ktokoľvek iný, napokon rovnako úboho neskapal. Ale nech to láskavo urobí v nemocnici, s pomocou zdravotníkov. Po sfušovanej, ale drahej operácii, alebo po kvalitnom a drahom, aj keď celkom nevhodnom lieku. Nech je z neho nejaký úžitok.

Ak nechceme, aby ľudia neproduktívne kapali na ulici, musíme byť oveľa solidárnejší.