Vráťme sa k odkazu Novembra '89: Takto si pripomínajú Nežnú revolúciu politici

BRATISLAVA / Násilný zásah poriadkových síl proti povolenej demonštrácii 17. novembra 1989 v Prahe odštartoval udalosti, ktoré viedli k definitívnemu pádu komunistického režimu v Československej socialistickej republike (ČSSR). Označujú sa tiež ako Nežná revolúcia. Od jej začiatku v piatok 17. novembra uplynulo 34 rokov. Už od roku 2001 je 17. november štátnym sviatkom a slovenská verejnosť si ho pripomína pod názvom Deň boja za slobodu a demokraciu. Zároveň je Medzinárodným dňom študentstva, čo odkazuje na tragické udalosti zo začiatku 2. svetovej vojny - konkrétne na pražskú demonštráciu 28. októbra 1939, ktorej účastníci si pripomenuli 21. výročie vzniku Československej republiky.

+7 fotiek

Nežná revolúcia - 17. november 1989

Prečítajte si tiež

Udalosti 17. novembra 1989 a pád komunistického režimu. Takto sme si pripomenuli výročie Nežnej revolúcie

Prezidentka: Nežná revolúcia položila základy demokracie

Nežná revolúcia je spoločným dielom SR a ČR, položila základy demokracie. Ľuďom pred 34 rokmi stačila jednota, odvaha a "havlovská pravda a láska" na to, aby zvíťazila demokracia. Toto by malo zároveň stačiť aj na jej obranu, povedala slovenská prezidentka Zuzana Čaputová vo štvrtok po tom, ako položila kvety a zapálila sviečku pri pamätníku Nežnej revolúcie na ulici Národní (bývalá Národní třída) v Prahe, informuje spravodajkyňa TASR. Čaputová zdôraznila, že 17. november patrí k najväčším sviatkom novodobej histórie Slovenska a Česka. "Pred 34 rokmi tu na Národní tříde stáli ľudia proti totalite, ktorá bola typická propagandou, lžou a násilím. A oni tu stáli zjednotení, nabrali odvahu, odmietali násilie, boli vyzbrojení havlovskou pravdou a láskou. A keď im toto stačilo na víťazstvo demokracie, verím, že nám tieto kvality a hodnoty budú stačiť na obranu demokracie. Treba iba naše odhodlanie," povedala.

Zmienila sa tiež, že ako prezidentka prišla položiť kvety k pamätníku Nežnej revolúcie v Prahe naposledy. "Môjmu nástupcovi alebo nástupkyni želám, aby odkaz 17. novembra bol preňho nielen historickou spomienkou, ale žitými hodnotami," uviedla s tým, že dnešná generácia je to dlžná tým, ktorí sa o to pričinili, a je to tiež záväzok voči budúcim generáciám. Nežná revolúcia podľa Čaputovej priniesla mnoho demokratických práv a slobôd vrátane slobody médií. "Slobodné médiá patria k demokracii. Je jasné, že médiá kritizujú politikov - a nám to môže byť nepohodlné, ale to je neporovnateľné s významom slobodných médií pre demokraciu," upozornila s tým, že akékoľvek ich obmedzovanie môže byť začiatkom umierania demokracie.

Slovenská prezidentka začala svoju návštevu v ČR na Pražskom hrade, kde ju aj s jej partnerom Jurajom Rizmanom predpoludním privítal český prezident Petr Pavel a jeho manželka Eva. Po súkromnej schôdzke prezidentov nasledoval spoločný pracovný obed. Čaputová sa tiež stretla so slovenskou komunitou žijúcou v Česku a večer ju čaká diskusia so študentmi Univerzity Karlovej o výzvach demokracie.

Demokracia nie je dokonalá, na rozdiel od totality ju možno formovať

Demokracia nie je dokonalá, no na rozdiel od totality ju stále možno formovať slobodnými voľbami či slobodou prejavu. Uviedla to prezidentka Zuzana Čaputová pri príležitosti 34. výročia Nežnej revolúcie. Pamiatku obetí totalitného režimu si uctila položením vencov k pamätníku Brána slobody na bratislavskom Devíne. "Pripomíname si sviatok Nežnej revolúcie, ktorý priniesol pád totalitného režimu. Tomu však predchádzalo obdobie neslobody, perzekúcií a dokonca zabíjania ľudí len preto, že túžili po slobode," povedala hlava štátu. Apeluje, aby na to ľudia nezabúdali. Ľudia pred 34 rokmi podľa Čaputovej nestáli na námestiach sami za seba, ale každý za všetkých. "Oslávme dnešný sviatok spoločne s vďačnosťou za slobodu a demokraciu, ktorá nie je samozrejmosťou," poznamenala.

+7 fotiek

Nežná revolúcia, ČSSR, november 1989

P. Pellegrini: Vráťme sa k odkazu Novembra '89 v celom jeho komplexe

Vráťme sa k odkazu Novembra '89 v celom jeho komplexe a napĺňajme ho reálnymi rozhodnutiami a skutkami. Vyzval na to predseda Národnej rady (NR) SR Peter Pellegrini (Hlas-SD) v mimoriadnom príhovore na televízii RTVS. "Poďme spoločne budovať úspešnú, modernú, slobodnú, demokratickú, životaschopnú a sociálne spravodlivú SR, v ktorej sa dobre žije každému jednému človeku," uviedol. Pellegrini poukázal na to, že 34 rokov od revolúcie vníma pozitívne "prelomový a historický November '89" menej ako polovica národa. Politické a spoločenské elity majú preto podľa neho v tento pamätný deň dôvod na zamyslenie. "Neobzerať sa len dozadu. Neobviňovať sa navzájom, neutiekať sa len k novembrovým frázam, ale vrátiť sa k tomu, čo Nežná revolúcia skutočne stelesňovala. Iba tak sa ako národ posunieme vpred," poznamenal predseda parlamentu. Doplnil, že ak ľudia budú rozdeľovať a bojovať medzi sebou, výsledkom bude len stagnácia a zaostávanie.

Tvrdí, že ľudia sú svedkami čoraz väčšej politickej vulgarizácie, ktorá je popretím ideí slušnosti Novembra. "Slobodný názor nikdy nesmie byť len zbraňou na to, ako niekoho uraziť alebo ponížiť," uviedol Pellegrini. Pokračuje, že November '89 dal nádej mladším generáciám rozvíjať svoj talent a zručnosti v zahraničí. Dnes je to však podľa jeho slov pretavené do odchodu mladých ľudí do zahraničia bez perspektívy ich návratu. "November '89 bol symbolom zjednotenia národa za niečo, za silnú vieru v budúcnosť. Dnes vidíme rozdelenú spoločnosť na dva svety, ktoré proti sebe neustále bojujú. V médiách sa píše o vojne v štáte, o konflikte a nenávisti," poukázal šéf NR SR.

Zároveň povedal, že November '89 bol spoločnou hodnotou pre všetkých. V súčasnosti sú tu podľa neho snahy jednotlivcov hodnotovo si ho uzurpovať pre seba a označovať sa za jediných a výnimočných pokračovateľov jeho odkazu. "To je však iba cesta k ďalšiemu rozdeleniu národa na my a oni," podotkol.
Novembrové národné zjednotenie nahradila nemorálna individuálna privatizácia a jej dôsledkom vznikla zo dňa na deň stratená generácia. Tá podľa Pellegriniho stále čaká na to, kedy jej s morálnym odkazom na November '89 splatíme svoj dlh. "Som presvedčený, že je to našou povinnosťou, pretože novembrové udalosti vnímam aj ako symbol solidarity a vzájomnej pomoci," skonštatoval.

+5 fotiek

Exkurzia do histórie: O čom sa písalo 17. novembra 1989

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok: Nežná revolúcia je kľúčovým momentom našich novodobých dejín

Pri príležitosti dnešného výročia Nežnej revolúcie sa minister vnútra Matúš Šutaj Eštok spolu s prvou štátnou tajomníčkou rezortu Luciou Kurilovskou a ďalšími predstaviteľmi ministerstva zúčastnili v Bratislave na spomienkových podujatiach pripomínajúcich kľúčový moment, ktorý formoval dnešnú spoločnosť. Vedenie ministerstva vnútra si pripomenulo Deň boja za slobodu a demokraciu a zároveň si uctili aj obete reštriktívnemu režimu pri centrálnom pamätníku popraveným a umučením politickým väzňom komunizmu na cintoríne vo Vrakuni.

"Tento deň je aj po 34 rokoch kľúčovým momentom našich novodobých dejín, ktorý nám pripomína, aké potrebné je chrániť demokraciu a denne zabezpečovať rovnosť všetkých občanov pred zákonom. Štát sa už nikdy nesmie stať pre svojich občanov väzniteľom a hrozbou," uviedol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Následne sa minister vnútra a štátna tajomníčka MV SR zúčastnili na pietnej spomienke pri pamätníku Brány slobody pod hradom Devín, ktorý je venovaný pamiatke obetí usmrtených pri pokuse prekročiť Železnú oponu.

"Popri aktivite disidentov v 80. rokoch boli hlavnými hýbateľmi zmien mladí študenti. Ani v súčasnosti netreba zanedbávať ich význam a silu pri formovaní budúcnosti v slobodnej a demokratickej spoločnosti, ktorú pre nich a nás všetkých nenásilnou cestou vybojovali ich rodičia," pripomína 1. štátna tajomníčka Lucia Kurilovská. Okrem vládnych predstaviteľov sa na spomienkových akciách zúčastnili aj veľvyslanci, čo podčiarkuje význam a vážnosť tejto historickej udalosti a spoločný záväzok k ucteniu hodnôt slobody a demokracie.

M. Šimečka: Zápas o slobodu a demokraciu pokračuje

Hlavný odkaz Novembra 1989, zápas o slobodu a demokraciu, pokračuje. Podpredseda parlamentu a líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka to uviedol pri príležitosti piatkového Dňa boja za slobodu a demokraciu. Deklaroval, že PS urobí všetko pre ochranu hodnôt Novembra 1989. Považuje za dôležité zdržať sa konania, ktoré vybojované slobody a európanstvo spochybňuje či ohrozuje.

"Znepokojuje ma, čo sme si len za posledné týždne vypočuli od predstaviteľov štátnej moci. Či už sú to útoky na občiansku spoločnosť vrátane možného zrušenia dvoch percent asignácie daní, alebo obmedzovanie nezávislých médií vrátane ich práce na úrade vlády či v Národnej rade, či spochybňovanie našej jednoznačnej príslušnosti k Európskej únii a NATO," skonštatoval. Za jeden z varovných signálov označil aj to, že v priestoroch parlamentu je dnes namiesto demokraticky zvolenej prezidentky SR umiestnená podobizeň komunistického vraha. Zdôraznil tiež poďakovanie každému, kto pred 34 rokmi stál na námestiach či v uliciach miest a obcí po celom Slovensku.

Vyjadrenie Veroniky Remišovej: Úhlavným nepriateľom slobody je strach a nenávisť

Totalitná vláda komunistov, ktorá trvala viac ako 40 rokov, vytvorila systém inštitucionalizovaného strachu. Komunistický režim zastrašoval a trestal ľudí, ktorí sa odmietli vzdať svojho náboženského presvedčenia alebo svojich hodnôt. Na Slovensku bolo protiprávne odsúdených viac ako 70 000 ľudí. V celom Československu bolo popravených za protištátne činy 250 ľudí, okolo 500 ľudí zahynulo na hraniciach pri úteku, do 600 ľudí zavraždili vyšetrovatelia Štátnej bezpečnosti pri výsluchoch, 8 000 väzňov režimu zahynulo v baniach, väzniciach a v pracovných táboroch. 400-tisíc ľudí ušlo alebo bolo vyhnaných z republiky. Tisícom rodín bol znemožnený prístup k vzdelaniu i spoločenskému uplatneniu.

Nežná revolúcia bola opakom nenávistnej politiky strachu totalitného komunistického režimu. Ľudia sa odvážne, ale bez násilia postavili za to, čo im patrí – za svoju slobodu. Mierovým spôsobom porazili zlo a vydobyli si naspäť ľudskú dôstojnosť a právo na lepší život. Sloboda a demokracia však priniesli aj možnosť slobodne si zvoliť do vedenia štátu ľudí, ktorým sú hodnoty 17. novembra cudzie. Slová ako spravodlivosť, zákon a spolupatričnosť pre nich nič neznamenajú a opäť začínajú v našej spoločnosti šíriť politiku strachu a nenávisti. Zastrašovanie nepohodlných ľudí, vyhrážky ľuďom z justície a inštitucionalizované šírenie nenávisti a rozdeľovania z úst politikov na najvyšších vládnych funkciách. Nenávisť voči neziskovému sektoru, nezákonné postupy voči predstaviteľom médií, cielené rozdeľovanie spoločnosti a hľadanie nepriateľov. Úhlavným nepriateľom slobody je strach a nenávisť. Strach paralyzuje a umožní všetko. Aj pošliapanie ľudskej dôstojnosti a stratu vlastnej slobody. Nenávisť rozožiera spoločnosť zvnútra a ničí jej odolnosť postaviť sa zlodejom demokracie a slobody. Aj v ťažkých rokoch, ktoré nás čakajú, postavme sa zlu, bojujme za hodnoty demokracie BEZ STRACHU A BEZ NENÁVISTI! To nám všetkým prajem v tento významný sviatok našich dejín.

Strana Slovensko (OĽaNO): Zlo zvíťazí, ak dobrí ľudia nič neurobia 

Hnutie SLOVENSKO si podľa stanoviska dnes 17. novembra pripomína Deň boja za slobodu a demokraciu a zápas o základné ľudské práva a slobody, ktoré boli v komunistickom Československu potláčané. Nežná revolúcia, ktorá sa začala 16. novembra pochodom bratislavských študentov, viedla k definitívnemu koncu komunistického režimu v Československej socialistickej republike. Aj dnes si trpkú históriu musíme pripomínať, poučiť sa z nej a nezabudnúť na ňu, aby sa nikdy viac nezopakovala.

"Ďakujeme všetkým odvážnym ľuďom, ktorí sa v novembri 1989 postavili proti režimu, ktorý bol odsúdeniahodný a nelegitímny. Postavením sa proti zlu ukázali, ako im záleží na tom, aby žili v slobodnej krajine bez zločineckej ideológie, ktorá bránila ľuďom slobodne žiť, voliť, tvoriť a vyznávať svoju vieru. Aj dnes sa musíme snažiť, aby sme o tieto základné ľudské práva neprišli, lebo zlo zvíťazí vtedy, ak dobrí ľudia nič neurobia. Aj ja verím, že tých dobrých ľudí je na Slovensku viac," uviedol predseda hnutia Igor Matovič.

Majerský: November 1989 priniesol aj prvú výzvu na formovanie klubov KDH

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) je bytostne spojené s novembrom roku 1989, keď na námestiach zaznela prvá výzva na formovanie klubov KDH. Strana potom definitívne vznikla 17. februára 1990. V TASR TV to povedal predseda KDH Milan Majerský. Korene KDH sa podľa neho dajú nájsť ešte skôr, v kresťanskom disente, v udalostiach, ako bol Sviečkový pochod v roku 1988, alebo výzva tzv. bratislavskej päťky z augusta 1989. "Kresťanskí disidenti neboli iba hnacím motorom podzemnej cirkvi, ale podporovali aj všeobecné myšlienky demokracie, slobodného myslenia a slobody ako takej," pripomenul Majerský. Sám podľa vlastných slov vstúpil už v roku 1990 do hnutia kresťanskodemokratickej mládeže. "Sme najstaršou politickou stranou, ktorá si so sebou nesie to dobré aj zlé, pekné chvíle, aj tie ťažšie. Zažili sme úspešné vlády, aj boj s mečiarizmom, ale prvotná myšlienka prenesenia kresťanských hodnôt do politiky nás neopustila nikdy," uviedol.