Škaredý zlý Arpi Soltész: Kto nežerie, nežije

Zdá sa, že voľba generálneho prokurátora je zábava, ktorá vydrží aj jedno celé funkčné obdobie. Isteže nie celé štyri roky, len po dobu, ktorú dokáže prežiť táto koalícia.

Stopäťdesiat zúfalých pokusov svojich matiek porodiť génia opäť nezvolilo generálneho prokurátora. Ale iba tesne. O jediný hlas. Kto mal vedieť, že Jano Mikolaj z SNS nepríde? Keby zahlasoval, už mohol byť zvolený Trnka. Ten musí byť teraz chudák onakvejšie  frustrovaný. A Čentéš, ten sa už musí cítiť úplne ako šašo. Tak ale koho zaujímajú ich city? A

koho vlastne, okrem nich dvoch, naozaj zaujíma, či tam bude Dobrík Trnka, alebo Joži Ktojetoten Čentéš?

Tých, čo by sa mali generálneho prokurátora báť? A prečo by sa ho vlastne mali báť? Prokurátor vám môže všakovako znepríjemňovať život. Môže na vás poštvať policajtov, ba aj navrhnúť, aby vás vzali do väzby, dokonca aj obžalovať vás môže a žiadať pre vás doživotný trest. Ale rozhodne o tom nezávislý súd. A ako vieme, slovenskí sudcovia sú absolútne nezávislí ešte aj od zákonov tejto krajiny. Kým ovláda súdy kamarát Bakiho Sadikiho, môže sa generálny prokurátor spokojne hojdať vo svojom kresle, vyložiť si nohy na stôl a bez vážnejších stresov si užívať spoločenské postavenie, plat a ostatné benefity vyplývajúce z funkcie.

Mohlo by to zaujímať občana, voliča a daňového poplatníka? Tak toho radového to síce zaujímať môže, ale iba ako ďalšia úspešná reality šou. Osobne sa ho výkon funkcie generálneho prokurátora s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nikdy nedotkne. Ale ak sa divák reality šou nadchne pre súťažiaceho, dokáže mu nielen fandiť, ale dokonca aj investovať svoje ťažko zarobené a krvavo zdanené peniaze do všelijakých sms hlasovaní. Tomu sa dá rozumieť.

Ale politici? Politik by predsa mal byť to, čomu sa moderne hovorí pragmatik. Predtým sa tomu hovorilo sviňa, prípadne sviňa vypočítavá.

Vyzerá to tak, že nejaký nepragmatický politik si z tejto šou urobil otázku veľkosti svojej mužskej pýchy. Či skôr ženskej pýchy. A dotyčná dáma tak napochodovala do nepeknej pasce. Premiér by sa mal totiž vyhrážať demisiou iba v tom prípad, ak vie naisto, že ho chce mať v premiérskom kresle aspoň jeho vlastná strana. Lebo to je síce pekné, že poslanci SDKÚ chodili voliť po dvaja, aby sa mohli navzájom kontrolovať. Ale kto povedal, že nejakí dvaja z SDKÚ sa nemôžu navzájom skontrolovať, že poslušne volili Trnku?

Veď čo by sa už stalo také hrozné, keby sa na to Mikolaj nevyflákol a Trnku by zvolili 75 hlasmi? Radičová dá demisiu, tým pádom padá celá vláda a Starý ujo Ivan Gašparkoviť poverí zostavením novej vlády niekoho iného z SDKÚ. Otvorí sa koaličná zmluva, partneri dostanú o čosi väčší podiel z koláča, ale aj ľudia z SDKÚ na tom budú lepšie. Pretože namiesto Radičovej tam bude nejaký pragmatik, ktorý im konečne dovolí, aby si zo svojho dielu konečne aj odhryzli.

Alebo by si možno nejaký ten koaličný partner zavládol aj so Smerom. Za Roberta bol aspoň poriadok a svoj podiel si mohol každý zožrať, ako sám uznal za vhodné. Ba mohol si pri tom pokojne aj mliaskať, sŕkať a grgať. Teraz sa len všetci smutne dívajú, tečú im sliny a sotva stihnú urvať kde tu drobnú omrvinku, keď sa šéfka nedíva.

Ak sa vám spôsob vládnutia Ivety Radičovej páči, je to preto, lebo nie je politička. Nie je sviňa vypočítavá. Úporne sa snaží hovoriť pravdu. Má zásady. Svedomie. Morálku. Charakter. Nekradne a nechce dovoliť, aby sa kradlo. Veľmi sympatická pani. Neverím, že vydrží štyri roky. Nie v tejto krajine. Kto chce s ošípanými žiť, musí s nimi žrať.