Prežili nútené pracovné tábory, no odškodnenia sa nedočkali. Medaily prišli za nich prevziať vdovy

PREŠOV / Chceli ich umlčať a potrestať ťažkou prácou, trpeli hladom i rôznymi chorobami. Aj takéto sú spomienky tých, ktorí prežili takzvané PTP - teda tábory minulého režimu. Do nútených pracovných táborov sa dostali aj takí, ktorí sa ničoho nedopustili. Stačilo, že dostali negatívny posudok obce, v ktorej žili. Politicky nespoľahlivých ľudí bývalého režimu ocenili medailami. No nikdy sa nedočkali adekvátneho odškodnenia. Medaily za nich prišli prevziať vdovy.

+6 fotiek

Odovzdávanie Pamätných medailí ministra obrany bývalým príslušníkom PTP z Prešovského kraja

​Vznikli po vojne a dostali názov Pomocné technické prápory. V skutočnosti to ale boli vojenské tábory nútených prác. "Študoval teológiu a tak ho zobrali," hovorí Klára Ivanková, vdova po PTP-ákovi. "Keď ho zobrali, boli sme manželia dva dni," spomína si Emília Dupkalová, 91-ročná vdova po PTP-ákovi. 

Niektorí v nich strávili aj roky. Slovákov posielali do Česka, Čechov na Slovensko - čo najďalej od ich rodín. "Väčšinou boli v tých baniach v Česku, na Ostravsku, v Jáchymovsku a podobne. Potom to boli práce pri klčovaní lesov," priblížil Peter Sandter, predseda Konfederácie politických väzňov. "Nie všetci chlapci, ktorí narukovali do týchto táborov, boli fyzicky zdatní, takže mnohí z nich tam aj zahynuli," doplnil prof. Peter Švorc, historik Prešovskej univerzity.

Prešovský viceprimátor Peter Krajňák napísal publikáciu o príbehu politického väzňa. Kniha sa volá S rukami nad hlavou. Taký bol jeden z trestov, keď niekoho nechali takto stáť v zime aj celú noc po vyfáraní z bane. "Mnohí museli byť vonku aj v mrazivom počasí alebo vo veľmi chatrných prístreškoch. To, že prežili, bolo len o tom, že mali lepšiu fyzickú kondíciu. Nie každému sa to ale podarilo," priblížil Peter Krajňák, autor publikácie.

V táboroch nútených prác skončili desaťtisíce prenasledovaných ľudí. Väčšina z nich sa žiadnej adekvátnej satisfakcie nedožila. Aktuálne žije už len niečo cez 50 z nich. Aj tí, čo sa dožili svojich dôchodkov, však často živorili. Na rozdiel od tých, ktorí ich prenasledovali. V stredu 22. novembra si okrem vdov mal prísť po medailu aj jeden z tých, ktorí celý život čakal na odškodnenie. Bohužiaľ ale náhle zomrel, a tak v deň, keď mal prevziať medailu, ho pochovali.