Agresivita detí je spojená s nedostatkom pohybu. Mládeži sa športovať nechce

BRATISLAVA / Kde sa berie tá agresivita? Pýta sa verejnosť po prípadoch, ktoré v posledných dňoch šokovali Slovensko. Dvaja mladí ľudia brutálne zavraždili svojich najbližších. Problém môže byť v životnom štýle generácie. Kritika nedostatku pohybu už znie ako klišé, no v tomto prípade odborníci hovoria jasne. Šport ako výpustka hnevu nemá konkurenciu. Covid v tomto smere napáchal obrovské škody. Menšie deti sa podarilo dostať späť na ihriská. Tréneri a funkcionári sa ale boja, že tínedžerov už stratili.

Vraždili bez očividného dôvodu, podľa všetkého v amoku. A to je iba zlomok z množstva trestných činov, ktoré mladí ľudia tento rok spáchali. Len pre nedospelé osoby ich k 30. októbru polícia eviduje takmer 2 000, aj keď je nutné povedať, že počty každoročne klesajú.

Jednotlivé motívy sú rôzne, no experti upozorňujú na trend spoločný pre celú generáciu. "Voľakedy oveľa viac športovali, oveľa viac sa venovali adrenalínovým aktivitám. Vyventiluje to tú prítomnú agresivitu," vyjadril sa psychiater Svetozár Droba. "Po športovej aktivite sa človek cíti uvoľnený, pokojný, ale zároveň to napätie, ktoré cítil pred ňou, opadlo," opísal neuropsychológ Robert Krause.

Naopak nedostatok fyzickej aktivity podľa odborníkov u ľudí zvyšuje agresivitu. "Ak človek pácha trestné činy, ak robí zlé veci, tak to je preto, že nezvládne situáciu, nemá dobrú autoreguláciu v krízových situáciách. A šport učí práve človeka v týchto krízových situáciách, aby tú zlosť, to napätie, kanalizoval do kultúrnych spôsobov prejavu," ozrejmil psychológ Miron Zelina.

Projektom sa snažia prilákať deti k pohybu 

Prechod mládeže na sedavejší spôsob života bol postupný, no obrovskú škodu napáchal koronavírus. Športové zväzy takto lamentovali už minulú zimu. "Mládež si našla iné priority. Keď tri mesiace stojíte, stratíte tie návyky," vyjadril sa Jaroslav Holeša, prezident Slovenského zväzu hádzanej. Situácia sa stále nezlepšila. "To je tá stratená generácia. My ju voláme covidová. Začali sedieť doma, mali iné záujmy, sedeli pri počítačoch," povedala Ivona Motolíková, riaditeľka oddelenia olympizmu Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV). 

Pokusy, a to viac-menej úspešné, sú aj na celoštátnej úrovni. Športový výbor organizuje Olympijský projekt všestrannosti, ktorým testujú pohybové schopnosti žiakov a zároveň sa ich snažia prilákať k ďalšej aktivite. "Začínali sme pri čísle 2 400 a už môžem povedať, že tento rok sa nám na druhom stupni otestovať viac ako 40-tisíc detí. Takže aj cez tento projekt môžeme povedať, že deti sa nám postupne, aj na hodinách telesnej výchovy k športu vracajú," dodala Motolíková. Tieto snahy fungujú na tú najmladšiu generáciu, no problém prichádza pri tínedžeroch. Konštatovanie je smutné - športovať sa im veľmi nechce.