Zlý Arpi Soltész: Cesta až do Maďarska

Demokraticky zvolený diktátor Maďarska Viktor Orbán nasadil médiám náhubok a Iveta Radičová nebude žiadať hlavu Martina Chrena. Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, tieto dve správy spolu do istej miery súvisia.

Nie, nie je to o tom, že by sa bola Radičová počas jeho minulotýždňovej návštevy nakazila od Orbána besnotou. Len ak chcete vedieť, kam nás Radičová vedie, stačí sa pozrieť k nášmu južnému susedovi. Cesta do nacionalisticko – populistického  pekla je síce dláždená jej najlepšími úmyslami, ale na výsledku to nič nemení.

Asi nemá veľký význam ťahať sa s pani premiérkou za slovíčka, že čo kedy k tejto kauze povedala, ako to vlastne myslela a či pri tom zo svojej tráviacej sústavy neurobila uzavretý okruh.

A škoda plytvať časom aj na hlbšiu analýzu vyhlásenia Riška Držbalónik Sulíka, že za Chrena preberá plnú zodpovednosť. Ak to len nemyslel tak, že preberá zodpovednosť, odstupuje z postu predsedu parlamentu, vracia mandát a odchádza z politiky robiť niečo, v čom je dobrý.

SITA/Jozef Jakubčo

To by sa aspoň uľavilo každému, komu úplne stačí hanbiť sa za jedného z troch najvyšších ústavných činiteľov. A Starý Ujo Ivan, na rozdiel od Sulíka, za to aspoň nemôže. Iní ľudia v jeho stave obvykle nemusia niesť zodpovednosť za nič, vlastných skutkov vrátane.

Iveta Radičová sa ale nemôže vyhovárať na nedostatočnú mentálnu kapacitu či úplnú absenciu citu pre morálku a etiku. Nie je v závideniahodnej pozícii Mečiara, Slotu alebo Fica. To sú ľudia, ktorí prosto nedokážu inak a nikto od nich nijakú morálku ani etiku nečaká. Predovšetkým nie ich volič.

Ani volič pravice to nečaká od Dzurindu, Figeľa, Sulíka, alebo Bugára. Ale Radičovú volili ľudia práve preto, lebo od nej čakali slušnosť a cit pre morálku. Možno ešte u nich celkom neprehrala.

TASR

Síce prejavujú sklamanie, ale skúste si predstaviť, ako by vyzerala mediálna a spoločenská odozva, keby za Ficovej vlády objavili médiá nejakú firmu, ktorá má dvoch štátnych tajomníkov, jedného za Smer a druhého povedzme za SNS... Všetci tí za politickú slušnosť a vyspelejšiu demokraciu horliaci intelektuáli s nízkym prahom korupčnej a klientelistickej tolerancie, ktorí by už chystali hranicu, teraz len doma tíško plačú do vankúša.

A ešte sa do tých vankúšov naplačú.

Hoc to robím s veľkou nechuťou, musím súhlasiť s Robertom Ficom: Táto situácia je dôsledkom úbohého postavenia premiérky vo vláde i vo vlastnej strane. Nemôže si dovoliť prísť o tých pár spojencov, ktorých má a preto bude musieť časom  strpieť aj onakvejšie lapajstvá Riška Držbalónik Sulíka.

Ficovi teraz stačí, aby si kúpil veľkú kolu, kýbel popcornu, pohodlne vyložil nohy a z prémiového sedadla sa díval, ako preňho pravica vyhrá ďalšie voľby. Ústavnou väčšinou. A medzi Ficom a Orbánom je jediný rozdiel – počet kresiel v parlamente.