Slovensko nevyužíva geotermálnu energiu efektívne. Učiť by sme sa mohli od Islandu

KEŽMAROK / Mohli by sme ju využívať vo veľkom, ale my robíme presný opak. Geotermálna energia by pritom mohla vykurovať tisícky domov. Najnovšie tento ekologický zdroj energie využili v Kežmarku a veľa si od toho sľubujú. Na mnohých ďalších miestach Slovenska by to pritom mohlo byť podobne. Po geotermálne rozumy sme si dokonca boli už aj na Islande.

​​V Kežmarku je už v skúšobnej prevádzke dva a pol kilometrov hlboký geotermálny vrt. Niekoľko panelákov je súčasťou skúšobnej prevádzky. Patrí tam aj neďaleká základná i materská škola. V pláne je prepojiť aj štyri kotolne centrálneho zdroja tepla. "V tejto skúšobnej dobe zásobuje 1500 domácnosti teplou vodou. Ktokoľvek si v bytoch otočí kohútikom, už má vodu z geotermálneho zdroja," opísal Ján Ferenčák, primátor Kežmarku. 

Geotermálnu energiu využívame minimálne

"Potenciál geotermálnej energie na Slovensku je nadpriemerný, avšak využívame ju minimálne, len nad 1 %," uviedla Eva Sadovská, Analytička & Company. Ide o stabilný zdroj energie, na ktorý nemá vplyv, či je svetlo, alebo tma, či fúka, alebo je bezvetrie. Bolo by to ideálne, keby sme ju vedeli využiť naplno. "Takto by sme vedeli vyrobiť teplo alebo aj elektrinu pre desiatky až stovky tisíc domácností," dodala Sadovská. 

Všetky tie domácnosti by pri síce vyšších vstupných investíciách neskôr mohli výrazne ušetriť. Príkladom môže byť Veľký Meder, kde do toho šli, a naopak Žiar nad Hronom, ktorý má podobné podmienky, ale túto energiu nevyužíva. Po náraste cien energií im pohyblivá zložka v Žiari nad Hronom oproti Veľkému Mederu výrazne stúpla. Na geotermálnu energiu sa dajú využiť aj eurofondy. "Je potrebné zmeniť zastaranú legislatívu a zefektívniť procesy, ktoré súvisia s povoleniami," ozrejmila Sadovská. 

Príkladom by Slovenku mohol byť Island 

Ešte na začiatku roka 2020 boli pritom Slováci na severe po geotermálne rozumy. Vtedajšia ministerka pôdohospodárstva si na Islande vypočula, ako sa to robiť dá. "Využívame geotermálnu energiu, aby sme vykurovali všetky naše domy. Okrem toho na pestovanie množstva zeleniny či ovocia, napriek tomu, že tu je zima," opísal Kristján Þór Júlíusson, ExIsladský minister pôdohospodárstva a rybolovu.

Odvtedy prešli skoro štyri roky a my stále využívame energie po starom. Oveľa lepšie na tom nie sme ani pri ostatných obnoviteľných zdrojoch. "Je to na úrovni 17,4 %, avšak okolo tejto úrovne stagnuje už štyri roky, takže sa nevyvíjame vpred," doplnila Sadovská. "V západnej Európe je niekedy toto považované už za štandard a mali by sme sa aj my na Slovensku učiť ako byť energeticky nezávislejší," uviedla Denisa Saková, ministerka hospodárstva.