Škaredý zlý Arpi Soltész: Neandertálec by vedel

Ani odborári ešte netušia, ako bude vlastne vyzerať novela zákonníka práce, ale už zbierajú podpisy na referendum, ktorým ju chcú zrušiť. A jedna z referendových otázok je veru taká, že by sa aj mohlo stať úspešným: „Súhlasíte s tým, aby pracovný čas zamestnanca bez zníženia mzdy bol zákonom stanovený na maximálne 35 hodín týždenne?“

Nepochybne budú mnohí súhlasiť. A nadšene. Pracovať o hodinu denne menej, to je niečo, čo by mohlo zmobilizovať aj potrebné kvórum oprávnených voličov.

Značná časť obyvateľov našej malebnej krajinky totiž stále s nostalgiou spomína na časy, keď temer nikto nemal prácu, ale všetci boli zamestnaní. Povinne. Z tých čias aj pochádza skalopevné presvedčenie, že nárok na mzdu vzniká už samotným príchodom do zamestnania.

Trochu odbočím: Ukázalo sa, že sociálne odkázaní nevzdelaní Rómovia v osadách jednoducho nerozumejú základným ekonomickým vzťahom. Žijú v presvedčení, že peňazí je všade dosť, len im ich gadžovia nechcú dať. Lebo ich nemajú radi. Vôbec sa nezamýšľajú, odkiaľ by sa tie peniaze mali brať. Peniaze prosto sú.

A v čom sme my vlastne lepší?

SITA/Michal Burza/ilustračné

Koľko zamestnancov sa vlastne zamýšľa nad tým, či zarobia zamestnávateľovi aspoň na svoju vlastnú mzdu?  Je zvláštne, že náš primitívny predok mal úplne jasno v tom, že ak chce niečo jesť, musí uloviť mamuta alebo natrhať nejaké bobule. My v tom už jasno nemáme.

Odhliadnime od toho, že ak skrátime pracovný čas a prijmeme aj ďalšiu odborársku požiadavku, zákonom obmedziť maximálny počet nadčasových hodín zo 400 na 80 ročne, budú aj babičky a detičky odborových predákov v nemocniciach zomierať. A až im prídu nadšené davy vraziť vidly do tej časti tela, ktorú majú obvykle hlboko vnorenú do svojho manažérskeho kresla, možno sa tiež nedočkajú pomoci. Lebo všetci dvaja policajti, ktorí práve budú v službe, už budú mať niečo iné.

Skolabovalo by veľa odvetví, ale to odborárov nezaujíma. Rovnako, ako ich nezaujíma, v akých podmienkach niektorí ľudia skutočne pracujú, bez ohľadu na zákonník práce, ktorý nedokáže zohľadniť všetky reálne existujúce problémy a špecifiká. Práve to by bola práca odborárov, ale tí naši si už pracovnú dobu dávno skrátili na hodinu denne. Na tú jednu jedna hodinu, ktorú majú na obed.

TASR/František Iván/ilustračné

Odborárov ani nepresvedčíte, ani neprevychováte ani nezastavíte. Žijeme v časoch, kedy sa ich už naozaj nesluší strieľať. A ten plat, ktorý berie odborársky boss za každú jednu hodinu, počas ktorej nerobí svoju odborársku prácu ale politiku, neprekonáte okrem guľky ničím.

Možno by ale aj pomenej nadaný ľud našej malebnej krajinky dokázal pochopiť, že menej pracovať a rovnako zarábať v čase krízy, je ako v čase hladomoru loviť menej mamutov, ale čakať, že mäsa z nich bude rovnako. Neandertálec by si zrejme poklepkal po čele a vyronil by slzu nad tým, ako jeho druh postupne zdegeneroval - veď to je na vyhynutie.