Škaredý zlý Arpi Soltész: Kolektívna idiocia

Ján Slota dospel k záveru, že by bolo naozaj prospešné, keby Slovensko vystúpilo z Európskej únie. A ani sa s ním veľmi nedá škriepiť.

Vyspelé štáty Európy kedysi dospeli k záveru, že by bolo dobré dostať celý kontinent pod jednu strechu. Niečo ako Spojené Štáty Európske. Lebo väčšie štáty majú väčšiu ekonomickú silu, silnejšiu obranu a väčšiu váhu vo svete.

Začali naberať do svojho spoločenstva „chudobných príbuzných“ z východu a verili, že keď sa aspoň čiastočne vyrovnajú ekonomické rozdiely, to ostatné už príde samo. Kým si uvedomili, že ekonomické rozdiely sú v porovnaní s mentálnymi úplne zanedbateľné, bolo už dávno neskoro.

Stuart Chalmers

Ján Slota má rozhodne pravdu. Naša vláda by mala požiadať o vystúpenie z únie. Dôsledky by boli samozrejme komplikované. Možno by sme potrebovali víza aj do Rumunska a ešte aj do spriateleného Bieloruska by sme museli prechádzať cez kapitalistické Poľsko.

Museli by sme sa vrátiť k našej starej mene. Mince by boli zrazu luxus, pretože by mali aspoň cenu kovu. Aj keď by sme ich zrejme museli raziť z vlnitého plechu. Ale zasa by sme sa stali krajinou, kde by bol aj ten najchudobnejší dôchodca milionárom.

Zahraniční investori by poutekali z večera na ráno, takže mestá ako Košice, Žilina či Trnava by zrejme vymreli. Hladom. To hovoríme o priemysle. Ale poutekali by aj zahraničné banky, telekomunikačné firmy, obchodné reťazce... jednoducho všetci.

TASR

Veľa európskych firiem by tým zrejme utrpelo značné straty, no únia ako taká by zasa tak veľa nestratila. Prišla by o najmenšie veľhory sveta a unikátny kultúrny prínos ako sú halušky s bryndzou a pravé slovenské národné jedlo - vyprážaný syr s hranolčekmi a tatárskou omáčkou. Ale ušetrila by hromadu peňazí, ktorá by naše trpasličie veľhory časom spoľahlivo prevýšila, keby priebežne nemizla v nejakej záhadnej bezodnej jame.

A ušetrí si ešte väčšiu horu problémov, ktorú prináša predstava občanov „Východnej EÚ“ o demokracii, slobode a jánošíkovských tradíciách vo vládnutí.

Najviac však získame my sami, občania našej malebnej krajinky. Až nás tak polovica vymrie, znovu si spomenieme na to, čo naši starí rodičia považovali za samozrejmosť – že na chlieb sa musí pracovať.

A keď budeme veľmi hladní a nebude pomaly nikoho, komu by niekto blízky nezomrel hladom, možno aj my pochopíme podstatu problému: Len úplný idiot sám a dobrovoľne vloží svoj život do rúk totálneho debila.

Hlúposť politických elít je prosto priamo úmerná kolektívnej hlúposti národa. Takže člen zákonodarného zboru, predseda parlamentnej politickej strany a bývalý člen vládnej koalície Jano Slota dostáva priemer našej celonárodnej inteligencie na hranicu svojprávnosti.