Škaredý zlý Arpi Soltész: Bratislavská podvodárenská

Dodávať vodu sídelnému mestu riaditeľstva zemegule je lepší kšeft, ako diamantová baňa. Bez vody po sebe ani záchod nespláchnete a kde niekoľkokrát denne splachuje tak pol milióna ľudí, tam ste s vodou naozaj za vodou.

Párkrát denne vám všetci zaplatia za to, že voda do misy pritiekla a druhý raz aj za to, že z nej spolu s pôvodným obsahom odtiekla.

Jediná chybička krásy spočíva v tom, že Bratislavská vodárenská spoločnosť je majetkom mesta. To znamená neuveriteľné milióny ročne, ktoré namiesto toho, aby tiekli na účet niekoho, kto by si ich naozaj vedel parádne užiť, ostávajú utopené v mestskej pokladni.

Spláchnuť eurá trebárs v nejakých trolejbusoch je naozaj nedôstojné. Veď o koľko by bolo elegantnejšie a estetickejšie napumpovať ich trebárs do takého géčkového medveďa, ktorému sa taká ekologická rároha hromadne prepravujúca lúzrov iba pletie pod kolesá.

Vďakabohu, kresťanskodemokratické vedenie mesta sa rozhodlo, že takéto nekresťanské plytvanie verejnými zdrojmi súkromného blahobytu zarazí. O privatizácii vody pre hlavné mesto si však nikto nahlas nedovolí ani uvažovať. To by si ešte aj neobvykle trpezliví Slováci mohli zavolať do susednej Prahy, že ako sa to vlastne organizuje a vykonáva taká defenestrácia.

TASR/Štefan Puškáš

A tak teda radní páni siahli po starej a nie veľmi sofistikovanej, ale zato stále funkčnej príručke, podľa ktorej manažoval svoje impérium ešte Alexander Rezeš blahej pamäti. Bratislavská vodárenská si založila dcérsku firmu, akciovku pod názvom Infra Services. Dcérska firma robila to, čo dovtedy robila samotná BVS a materská firma jej za to platila.

Isteže by bola namieste otázka, načo je to vlastne dobré. Ale nikto sa nepýtal. Veď vodárenská platila svojej vlastnej firme, čiže len presúvala peniaze z jedného deravého mestského vrecka do druhého. Ak sa aj pri tých presunoch občas pár mincí niekam zakotúľalo, nikomu to veľmi nechýbalo.

Odpoveď na hypotetickú otázku, že na kieho šľaka robiť z jednej firmy dve, alebo aj viac, je aj bez pýtania už od deväťdesiatych rokov rovnako jasná, ako riešenie rovnice 1 + 1 = x. Najprv sa tomu hovorilo atomizácia spoločnosti, neskôr sa ale rozšíril ľudový termín „tunel“.

Je to presne to isté, ako keď pán podnikateľ v oblasti protipožiarnej prevencie, alebo výstavbe podzemných komunikácií, zruší bezpodielové vlastníctvo so svojou manželkou a všetok svoj hnuteľný i nehnuteľný majetok prepíše na ňu.

Do jednej časti rozdelenej firmy presuniete cennosti a v tej druhej ponecháte dlhy, súdne spory, ekologické pohromy a iné lapálie. Keby chcel dnes napríklad nejaký exekútor z akéhokoľvek dôvodu siahnuť na majetok BVS, s pravdepodobnosťou blízkou istote by zistil, že si tak môže zobrať bratislavské vodovodné potrubie. A možno ešte tete upratovačke kýbel a metlu.

ISIFA

Ostávalo už len vyriešiť problém, ako dostať peniažky z bohatej časti firmy, z Infra Services čiže z nezodpovedných rúk mestských úradníkov, do vreciek ľudí, ktorí si peniaze vážia a vedia ich využiť v prospech obecného blaha – napríklad na výstavbu ďalšieho elegantného parku zo šedého betónu a čierneho skla.

Pokúsiť sa sprivatizovať nejakú časť vodárenskej spoločnosti, ktorá sa nevolá vodárenská spoločnosť, by u pospolitého ľudu prešlo bez povšimnutia, no politickí oponenti by si to určite všimli. Zvlášť keď sú oponenti ľavičiari, ktorí pred províziami z privatizácie veľmi ostentatívne uprednostňovali priamu korupciu a klientelizmus.

Takže Infra Services nesprivatizovali. Kdeže. Nepredali ani jedinú jedinkú jednu akciu mestskej firmy. Budú sa upisovať úplne nové akcie, ktoré mesto nikdy nevlastnilo. Tak za sedem miliónov eur. Hovorí sa tomu navýšenie základného imania. Firma bude mať, bez jedného percenta, dvakrát väčší majetok, ako doposiaľ. A 49 percent zo zväčšeného majetku bude vlastniť firma, ktorá za tie nové akcie zaplatí.

Je to nejaká firma Hass a má aj svojho majiteľa a ten má ešte spoločníka, čo je zasa len nejaká ďalšia firma. Neriešte, v živote ste o nikom z nich nepočuli. Počuli ste maximálne o majiteľoch banky, ktorá na ten kšeftík poskytne peniaze. Penta. Ktorá si umýva ruky, že „my nič, my to len financujeme, lebo je to fakt dobrý projekt“.

Isteže je to dobrý projekt. Vložíte sedem miliónov do firmy, ktorá má monopolné postavenie a produkt, bez ktorého nie je mysliteľný život ako taký. Lepším biznisom by bolo už len spoplatnenie vzduchu. Tých sedem miliónov dostanete späť zaručene oveľa skôr, ako za sedem rokov. A potom zachránite aspoň 49 percent zisku pred plytvaním na lúzrov, čo sa vozia trolejbusmi.

Aj keď vyplatíte všetkých  politikov a úradníkov, ktorí museli súhlasiť a podpísať, stále vám ostane dosť na to, aby ste mohli doma svoju toaletu smelo splachovať pravým francúzskym šampanským.