Štedrý deň sa od pôvodnej podoby zmenil. Ako si ho pripomíname dnes?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zdroj: TASR

BRATISLAVA / Dnes je Štedrý deň a zároveň štvrtá adventná nedeľa. Kresťania si pripomínajú blížiaci sa príchod Ježiša Krista, väčšina ľudí sa pripravuje na slávnostnú večeru a predovšetkým deti sa tešia na večerné rozdávanie darčekov, ktoré podľa tradície nosí Ježiško. K Štedrému dňu patria aj večerné návštevy kostolov a účasť na polnočnej bohoslužbe. Práve cez Vianoce prichádzajú do kostolov aj tí, ktorí ich inak bežne nenavštevujú.

Dnes po obede sa zatvoria všetky väčšie obchody. Znovu začne predaj v stredu 27. decembra. Výnimku má iba pár prevádzok ako napríklad obchody na staniciach a letiskách, lekárne či benzínové pumpy.

Oslavy Vianoc majú pôvod v dobách dávno pred príchodom kresťanstva, v oslavách zimného slnovratu. V ľudových zvykoch bol napríklad Štedrý deň magickým časom, keď ľudia veštili, aká bude budúci rok úroda alebo kto sa ožení a vydá. Predtým by tiež ľudia napríklad nenašli na štedrovečernej tabuli kapra, ale strukoviny a slimáky.

Súčasná podoba Vianoc je relatívne nová. Vianočné stromčeky mali niektoré rodiny už v 19. storočí, viac sa ale rozšírili až v ďalšom storočí. Stromček sa zdobil cukrovinkami, výrobkami z dreva, perníku, pečiva a ovocím, predovšetkým jablkami. Sklenené ozdoby sa vyrábali až neskôr. Darčeky sa začali viac objavovať až v 19. storočí, a to hlavne skromné darčeky pre deti. Ľudia tiež často na Štedrý deň obdarovávali chudobných.

Väčšinová spoločnosť si pôvodný kresťanský obsah Vianoc pretransformovala. Pre mnoho rodín je dnešok časom voľna, časom na stretnutie s priateľmi, na pokojné prechádzky, ale súčasne aj pripomienkou tradícií. Medzi ne patrí napríklad schovanie kaprej šupiny pod tanier, rozkrajovanie jablka či liatie olova.

Ľudia majú Vianoce vo svojich predstavách často spojené so zasneženou krajinou a chladným počasím. To sa však už roky mení a stáva sa to čoraz viac výnimkou než pravidlom.

Po Štedrom dni nasleduje prvý sviatok vianočný, kedy kresťania oslavujú narodenie Ježiša Krista. Boží hod vianočný patrí spolu s Božím veľkonočným hodom, čiže Zmŕtvychvstaním Pána, k najväčším sviatkom liturgického roka.