S láskou prináša obetu pre seniorov. V domove trávia sviatky spolu ako rodina

BRATISLAVA / Vianoce v minulosti boli podstatne skromnejšie. Kým dnes sa predbiehame v počte darčekov, naši predkovia si vystačili s drobnosťou. Dôležitá bola najmä vzájomná blízkosť. To, čo desiatky rokov prežilo, sú vianočné tradície. Nie každý má to šťastie byť s niekým, napríklad opustení seniori v zariadeniach. A práve preto riaditeľka jedného z nich - Branislava Belanová, už 13 rokov trávi Štedrý deň s nimi.

​"Už niektorý rok som si povedala, veď som unavená. A prečo nie moji, a prečo dávam druhých pred mojich rodinných príbuzných a potom si vždy poviem, lebo to chcem. Neberiem to ako obetu. Môžeme len ukázať tú ruku a dať tú pomocnú ruku, že sme tu pre vás a máme vás radi," opísala Branislava Belanová, riaditeľka Domova jesene života. Berie ako svoje poslanie. V Domove jesene života vianočné prípravy prebiehali mesiac. Spolu si piekli koláče a vyzdobili zariadenie. 

"Vo všetkom musíme len v dobrom spomínať. Na to zlé musíme zabudnúť. Ako bolo, čo bolo kedysi. Musíme sa stmeliť všetci do kopy," povedala Viola, klientka domova seniorov. "Snažíme sa dodržať tie vzťahy, čo sme mali," dodal Miloslav, klient domova seniorov. 

Štedrý deň im doprajú taký ako doma. V ten deň ale seniori skôr ocenia osobný záujem o nich, očný kontakt a pohladenie. "Aký je tu štedrý deň ? Veselý aj smutný. Možno niektorých si deti naozaj nemôžu zobrať, niektorých si deti nechcú zobrať. Zaspievame si koledy, povinšujeme si, navečeriame sa, zaspomíname si. Pociťujú čaro Vianoc a sa ich to stále dotýka," dodala Belanová. 

Kedysi boli Vianoce o hodnotách a tradíciách

A aké boli Vianoce kedysi? Boli určite menej materiálne a ľudia sa viacej sústredili na ich podstatu. A podľa Kataríny Nádaskej boli aj takým zaslúženým oddychom po celoročnej ťažkej práci. Zaspomínal si ne aj 84-ročný Miloslav. Prežíval ich v Banskej Štiavnici. "To boli tie nádhery, čo ste inde nezažili. Bolo veľa snehu vtedy, tie Vianoce boli biele. Stromček bol živý. Bolo o hodnotách. Napríklad, ako deti sme si odkladali šišky ešte, keď boli zelené. A tie sme balili miesto saloniek do pozlátka a len ten konček trčal," opísal Miloslav jeho Vianoce.

V Banskej Štiavnici to ale kedysi na štedrý večer žilo. A na večernú zimnú prechádzku do kostola na polnočnú omšu sa vybral takmer každý. "Tam bol ten pekný začiatok. To bývalo tak, že vlastne pred tou polnočnou hrala hudba vonku. A zasa keď ste vyšli z toho kostola, tak sa išlo hodinu pešo hore tým kopcom. Lebo každá ta hudba chcela mať ešte svoje," doplnil Miloslav. 

Prvé zmienky o stromčeku sú zo 17. storočia

Samotný vianočný stromček je ale skôr novodobejšia záležitosť. Pôvodne mal slamené a medovníkové ozdoby a visel zo stropu. "Do toho vidieckeho prostredia prichádza až začiatkom 20.storočia. Ak keď v tých meštianskych a šľachtických rodinách máme správy o vianočnom stromčeku už z konca 17. storočia," uviedla etnologička Katarína Nádaská.

Na stole bolo viacero chodov, čo malo symbolizovať štedrosť. Na východnom Slovensku až 12 druhov. Čo bolo ale pod stolom, dnes už nikde nenájdeme. "Bola tam reťaz obkrútená okolo nôh stola. To malo symbolizovať pevnosť, jednotu rodiny. Bola tam sekera, ktorá mala znamenať železné zdravie pre všetkých. Otiepka slamy, čo symbolizovalo narodenie Ježiša Krista v jasličkách na slame," opísala Nádaská.

Vyprážané ryby s majonézovým šalátom je už skôr novodobejšie menu štedrej večere. "Veľa sa využívala šošovica, fazuľa. Tá fazuľa sa prevarila, vyčistila a bolo z toho baba zemiaková, keď sa pečie na plechu. Vedľa bol ovčí syr," vymenoval Miloslav.  A svoju špecialitu má aj Liptov. "Áno, liptovské droby sú naozaj takou regionálnou špecialitou. A kedysi sa pripravovali tiež ako sviatočné jedlo, práve ako vianočné. Je to jedlo pracné. Je to pre nich pre mnohých vlastne symbol Vianoc," doplnila Nádaská.