Škaredý zlý Arpi Soltész: Sviňa s maskou somára

Obyčajní ľudia nesúhlasia s tým, aby ľuďom, ktorí požiadajú o maďarské občianstvo, ostalo aj to slovenské. Aby sme boli presní, obyčajným ľuďom je to srdečne jedno, ale Obyčajní ľudia sú zásadne proti.

Veselá partia okolo Igora Matoviča má vraj strach z veľkomoaďarských chúťok Viktora Orbána. Vecne to síce celkom nesedí, ale od Matoviča a jeho neobyčajne Obyčajných ľudí je to prezieravé a múdre.

Dnes je už jasné, že Maďari žijúci na Slovensku o občianstvo ďalšej postkomunistickej gubernie z východnej EÚ veľmi nestoja. Stojí oň len politická reprezentácia, ktorá okrem Strany maďarskej koalície ako takej, už nereprezentuje vôbec nikoho.

Orbánove chúťky sú zasa výsostne malomaďarské. Celkom mu stačí, že je kohútom na vlastnom smetisku. Veľkomaďarské reči boli len prostriedkom, ako sa dať demokraticky zvoliť za diktátora. Teraz chudák nevie, ani čo s tým jedným malým smetiskom, aby sa mu celé nezosypalo pod zadkom. Tak aspoň pekne nahlas kikiríka, nech všetci vidia, aký je on veľký a mocný kohút.
Ak sa aj Igor Matovič nezriedka prejavuje ako úplný somár, rozhodne to nie je úplný hlupák. Že sa chystá podraziť práve tento koaličný návrh, svedčí to skôr o starostlivo maskovanej inteligencii.

TASR

Matovič a jeho Obyčajní ľudia sa chcú vymedziť. Potrebujú dať najavo, že oni nie sú len takí obyčajní poslanci, ktorí si o sebe myslia, že sú niečo lepšie, ako ich volič. Oni, čo je v politike naozaj neobyčajné, sú úplne obyčajní.

Skúste si spomenúť na nejakých neobyčajných ľudí. Aké mená vám napadnú? Len tak, spontánne: Mozart, Platón, da Vinci, Einstein, Edison, Pasteur...

A teraz skúsme niekoho obyčajného: Joži Hudák z piateho poschodia? Od svojej škaredej ženy a hlúpych detí každé ráno odchádza prepchatým autobusom do neďalekej fabriky. Tam sa za mizerný peniaz osem hodín, s plným nasadením a využitím všetkého svojho umu i nemalých skúseností, vyhýba robote. Z fabriky ide na pivo a poldeci a večer sa vracia k svojej škaredej žene a hlúpym deťom. Zje večeru, zbije rodinu a ide sa vyspať pred ďalším náročným dňom.

Keď sa Joži Hudák pozrie do zrkadla, hľadá nejaký dôvod, prečo sa ďalej trápiť s otravnou robotou, hnusnou rodinou a neustálou biedou a vo všetkej tichosti sa neobesiť v pivnici. Niečo, s čím by sa mohol stotožniť a na čo by mohol byť hrdý. A nemusí hľadať dlho. Veď on, Joži Hudák, je Slovák! A to znie hrdo. Jánošík! Halušky!! Najmenšie veľhory na svete!!!

Ak sa nejaký národ okrem jazyka a štátnej hranice vymedzuje voči okolitému svetu už len obesenými banditami, mastnými, ťažko stráviteľnými múčnymi jedlami a najmenšími prírodnými útvarmi svojho druhu, je v podstate nutné vymedziť ho ešte aspoň kvalitným hrozivým vonkajším nepriateľom. Že ten náš nie je ani hrozivý, ani kvalitný, nie je naša vina. Za to môžu naozaj len tí hnusní Maďari.

Joži Hudák predstavuje obrovský volebný potenciál. Takých obyčajných ľudí je oveľa viac, ako päť zo sta. A Joži nevolí hlavou. Hlavu má Joži na to, aby do nej nalieval pivo a borovičku. Joži volí srdcom. Joži pôjde voliť toho, koho má rád. A Joži má rád každého, kto nemá rád Maďarov. Lebo nemať rád Maďarov je základom jeho národnej identitiy.

TASR

Matovič zjavne pochopil, že Jánovi Slotovi už Joži Hudák neuverí. V ďalších voľbách mu ostanú už len voliči Vinca Lukáča, čo je tenulinká vrstva na samom dne spodiny. To už na vstup do parlamentu nestačí. Zvyšok národných Slovákov sú voľné hlasy na trhu.

Navyše ak vyhodí do vzduchu novelu zákona o občianstve, bude to väčšine jeho koaličných parterov absolútne jedno. Bolieť to bude len Bugára. Ale to je v poriadku, lebo to je budúci predvolebný nepriateľ.

Z Matoviča nám skrátka rastie naozajstný politik, s ktorým treba rátať. A viete ako je to s politikmi. Aj keď sa prejavujú ako obyčajní somári, väčšinou je to len maska, za ktorou sa ukrýva neobyčajná sviňa.