Písanie na dvere, ale aj štedrá večera. Viete, čím je výnimočný 6. január?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Sviatok Zjavenia Pána, známy aj pod názvom Traja králi, slávia v sobotu katolíci i ďalší veriaci kresťanských cirkví. Ide o sviatok zjavenia Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Spasiteľa sveta a Božieho Syna.

Sviatok Zjavenia Pána sa na východe oslavuje už od 3. storočia. Podľa Konferencie biskupov Slovenska (KBS) si v ňom cirkev pripomínala "tri zázraky" - príchod mudrcov z východu, Ježišov krst v Jordáne a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. Neskôr sa tento sviatok rozšíril aj na západ, kde sa dôraz kládol predovšetkým na poklonu mudrcov, ktorí sú známi aj pod pomenovaním traja králi s menami Gašpar, Melichar a Baltazár.

Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v Izraeli hľadajú toho, ktorý bude kráľom národov. "Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k Židom a prijmú od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone," poznamenala Konferencia biskupov Slovenska.

Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú výsady vyvoleného ľudu. Počas tohto sviatku je tradičným posvätenie domov. Kňazi v hornej časti dverí kriedou napíšu aktuálny rok a spojenie písmen C, M a B, skratku latinského Christus Mansionem Benedicat, čo znamená Kristus nech požehná náš príbytok. Počas tohto sviatku sa okrem toho v kostoloch požehnáva aj voda, ktorú si veriaci berú do svojich príbytkov.

Pravoslávni veriaci dnes slávia Vianoce

V pravoslávnej cirkvi na Slovensku vrcholí v týchto dňoch 40-dňové obdobie pôstu pred vianočnými sviatkami. Veriaci počas neho dodržiavajú zdržanlivosť od mäsa i mliečnych výrobkov. Veriaci tejto cirkvi, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára, začínajú sláviť Vianoce v sobotu 6. januára, keď sa predpoludním koná v pravoslávnych chrámoch svätá liturgia. Podvečer bývajú bohoslužby známe ako Veľké povečerie. Štedrá večera pravoslávnych veriacich pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýbajú chlieb, med a cesnak.

V nasledujúci deň 7. januára je v pravoslávnej cirkvi veľký sviatok Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista). Predpoludním sa v chrámoch koná slávnostná svätá liturgia. Po tomto sviatku v cirkvi nasleduje 8. januára sviatok presvätej Bohorodičky a 9. januára si pravoslávni pripomenú prvomučeníka sv. Štefana. Pravoslávni v Česku a na Slovensku (s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku) sa riadia juliánskym kalendárom, podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.

Traja králi si pred dvomi rokmi prišli aj zalyžovať. Pozrite sa, ako to vyzeralo: