Arpi Soltész: Kto nekradne, okráda stranu

Po primátorskej stoličke Sídelného mesta Riaditeľstva zemegule opustil Andrej Ďurkovský aj KDH. Prišlo mu zrejme menej bolestivé vzdať sa členstva v strane, ako poslaneckého mandátu.

Daniel Lipšic už naznačil, že keby neodišiel, bol by odídený. Aj keď Pavol Hrušovský je presvedčený, že Ďurkovský nie je skorumpovaný. A Ján Figeľ je presvedčený, že konal podľa svojho svedomia.

Ťažko povedať, na čom Figeľ s Hrušovským zakladajú svoje presvedčenie. Ďurkovský podľa všetkého dokázal počas šesťhodinového pobytu na predsedníckom koberci vysvetliť iba jediný zo svojich malérov - ako a prečo daroval obecný byt predsedovi strany.

TASR/František Iván

TASR

Ešte si viem aj predstaviť, ako obhajuje kauzu PKO. Likvidácia vrcholného diela boľševickej architektúry, ktorá ašpiruje na zápis do zoznamu svetového dedičstva proletárskeho nevkusu, je síce skvelou živnou pôdou pre občiansky hyperaktivizmus, no Park kultúry a oddychu môže pôsobiť kultúrne iba v porovnaní s Ďurkovského praktikami pri jeho predaji. Ak to stálo za to, môže to byť na straníckej pôde obhájiteľné.

Zato taká skrytá privatizácia bratislavskej vodárenskej sa musela obhajovať naozaj ťažko. Hlavne ak ostala skrytá aj pred straníckymi kolegami. Ďurkovský veru dobre urobil, že sa rozhodol vykonávať svoje povolanie v politickej a nie v zločineckej organizácii. Keby sa zabudol svojmu šéfovi zmieniť o svojich bočákoch v mafii, nešiel by preč, ale rovno dole.

Ak majú preňho Hrušovský s Figeľom pochopenie, tak je možné, že pred nimi ani tú skrytú privatizáciu neskrýval. V opačnom prípade by ich priateľské objatie mohlo znamenať zhruba to, čo donov bozk a pozvanie na krátku jazdu v  limuzíne.

Hoci Hrušovský a Figeľ mohli svoje vyhlásenia myslieť aj úprimne. Veď kto vie, čo je v ponímaní Hrušovského korupcia a čo len primerané poďakovanie. Aj Figeľov postoj je vcelku konzistentný. Kresťanská morálka káže nelipnúť na majetku a podeliť sa o oň s tými, ktorí to potrebujú.

Ďurkovský sa len kresťansky podelil o majetok mesta s ľuďmi, ktorí vhodným spôsobom dali najavo, že ho potrebujú. Ide len o to, či ešte Figeľ potrebuje, alebo už má dosť. Ale ako minister dopravy predsa nemôže byť taký malicherný, aby sa mu zažiadalo úbohých primátorských omrviniek.

Jediný, kto fakt vymýšľa, je Lipšic. A práve preto nie je predsedom strany. Keby sa mali kresťanskí demokrati riadiť jeho prežitou, dvetisíc rokov starou predstavou o kresťanskej morálke a hodnotách, už dávno by boli v Smere alebo v SNS. Politika predsa nie je ich ušľachtilým koníčkom, oni sa ňou živia.

Ak sa chce niekto živiť ministerským platom, nech sa páči, kresťanská morálka mu v tom nebráni. Ak ho nehryzie svedomie, že keď nekradne, okráda stranu... Ale politiku tým degraduje na hobby a sám sa tak stáva amatérom. Aj to sa možno dá odpustiť. Len nech láskavo nekazí robotu profíkom. Lebo nepôjde len von, ale hádam aj rovno dole.