Zlý Arpi Soltész: Trochu konšpiračnej paranoje

Po včerajšom rozhodovaní Ústavného súdu mnohí dospeli k záveru, že si tam niekto konečne prečítal ústavu. Ľudia sú prosto nenapraviteľní optimisti.

Je síce pravda, že keby ústavní sudcovia svoj výtlačok vytiahli zo skartovačky a pokúšali sa ho znova zlepiť dokopy, mohlo by im to trvať akurát tie tri roky, ktoré potrebovali na rozhodnutie. Je to veselá predstava, ale nepravdepodobná.

Ústavný súd prosto len dočasne pomlčal o tom, že zákony z dielne Roberta Fica sú zjavnou právnou demenciou. Aspoň do času, kým bol Robert Fico pri moci. Načo také veci pripomínať predsedovi vlády? Zvlášť, keď sám najlepšie pozná svoje právnické schopnosti. Počet jeho vyhratých súdnych sporov v Štrasburgu, kde zastupoval Slovenskú republiku, je nula.

Nie je to len jeho vina. Slovenská republika má takú legislatívu a jej súdy, s tichou podporou ústavného súdu, rozhodujú takým spôsobom, že naša nehynúca úcta a vďaka patrí každému, kto sa tam postaví, aby obhajoval neobhájiteľné.

TASR

Prosto ani Fico nie je natoľko mizerný právnik, aby nevedel, že používa ústavu spôsobom, na ktorý je jej papier predsa len trochu prihrubý. Hľa, jeho vlastné slová:

"Ak má byť jeden majiteľ záhradky prekážkou pri výstavbe diaľnic vo verejnom záujme, tak toto formálno-právne víťazstvo, ktoré dosiahli poslanci vládnej koalície na ústavnom súde, je typické Pyrrhovo víťazstvo." 
Ústava je prosto len taký formálny dokument. Keby ju tlačili na mäkší papier, možno by bola na niečo dobrá. Takto len brzdí politikov v účinnom vládnutí.

Rozhodnutie sústavného údu pod skvelým vedením Ivetty Macejkovej by teda pôsobilo celkom logicky a príčetne. Nijaký výklad ústavy nedokáže byť natoľko gumený, aby sudcovia dokázali rozhodnúť inak. A možno len nechceli vyzerať akú banda skorumpovaných chrapúňov a bezcharakterných hlupákov.

Lenže plénum ústavného súdu doposiaľ nikdy nestratilo odvahu vyzerať akokoľvek, ani sa nenechalo ovplyvniť ústavou.

Možno ústavní sudcovia potrebovali urýchlene dokázať, že sú celkom nestranní. Že sú lojálni k štátnej moci, bez ohľadu na to, kto ju práve drží v rukách a akým spôsobom ju presadzuje. Že keď už dôjde k najhoršiemu, tak teda budú poslúchať aj demokratov.

Ale možno sa kľúč k záhade nachádza v druhej polovici vodcovho vyhlásenia: Pyrrhovo víťazstvo.

TASR

Zacitujme teda Pyrrha, slávneho kráľa z Epeiru, ktorý v bitke pri Ascule úspešne porazil Rimanov a prišiel pri tom o väčšinu svojho vojska: „Ešte jedno také víťazstvo a sme zničení.“ Dobrý Ujo Štát teraz bude musieť odškodňovať ukrivdených. Siahne do svojho vrecka, ktoré je prišité na gatiach jeho občanov a bude platiť. Iné čestné riešenie neexistuje. Ba ani nečestné.

Až sa bude Občan opäť rozhodovať, kto sa má stať kradmou rukou Dobrého Uja Štátu na najbližšie štyri roky, nebude si už pamätať, na čo všetko musel prispieť. Bude len naštvaný, že bezodné vrecko Dobrého Uja Štátu ma prišité priamo na holý zadok. Povie si, že je načase, aby začal Dobrý Ujo Štát namiesto pravej ruky zasa používať ľavú. A kto vie, Ivetta Macejková by potom mohla byť aj ministerkou spravodlivosti... A potom ten nenapraviteľný optimizmus kdekoho prejde.