Škaredý zlý Arpi Soltész: Potrat svedomia

Keď univerzitná nemocnica Sídelného mesta Riaditeľstva zemegule oznámila, že pre výhradu vo svedomí všetkých svojich gynekológov prestáva vykonávať umelé prerušenie tehotenstva, ktoré nie je zdravotne indikované, vyznelo to ako úvod omnoho rozsiahlejšieho vyhlásenia.

No hurá! Gynekológovia objavili svedomie. Fajn. Takže od tohto okamihu prestávajú vykonávať interrupcie, zabíjať svoje pacientky a ich deti v dôsledku hrubého nezáujmu a už nebudú brať úplatky?

Isteže nie. Je to rovnako absurdná predstava, ako že sa všetci lekári jednej kliniky ráno zobudili a zistili, že výkon, ktorí doposiaľ celkom bežne vykonávali, sa zásadne prieči ich svedomiu. Zbaviť ženu nechceného tehotenstva, alebo zasunúť si do vrecka obálku od budúcej mamičky je rutinný úkon, ktorý nie je v nijakom vzťahu ku gynekológovmu svedomiu.

Že nešlo o slobodnú vôľu lekárov, ale o nariadenie, sa síce dalo zatĺkať, ale určite nie utajiť. A netreba byť zvlášť veľkým fanúšikom konšpiračných teórií, aby si niekto povedal, že ak je minister Uhliarik z KDH, muselo to byť pod jeho fanatickým náboženským tlakom. Aj keď nebolo. Uhliarik nie je fanatik. Je kšeftár.

TV JOJ

Trochu väčšiu, aj keď stále nie letálnu dávku stihomamu vyžadovala úvaha, že minister ženie ženy do súkromných zariadení, lebo za to dostane províziu. Hoci ani to nie je pravda. Pre ministra by to boli naozaj drobné. Pre také peniaze by sa ani neobťažoval vstávať z postele.

Vedenie kliniky si prosto povedalo, že drvivá väčšina žien beztak vyhľadá súkromné zariadenie. Že aj v štátnej nemocnici si tento úkon hradia samé. Že to nie je zdravotná starostlivosť, pretože tehotenstvo nie je choroba, ktorej by bolo treba ženu zbaviť. Že je to práca, ktorá kliniku zaťažuje a odvádza pozornosť lekárov od liečby skutočných chorôb.

Toto sú až prekvapujúco konzistentné a presvedčivé argumenty, ktoré sa ale na úvod nikto neobťažoval vytiahnuť. Však načo niečo vysvetľovať debilom, ktorí neštudovali medicínu? Výhrada svedomia, na to máme právo a komu sa nepáči, nech si to pokojne vyškriabe sám, pletacou ihlicou.

Bola to unikátna lož, ktorá nemala zakrývať žiadnu temnú konšpiráciu v pozadí. Bolo to len o tom, že lekári, ľudia, ktorí rozhodujú o vašom živote a smrti, ak už nie sú úplne bohovia, tak sú bohom minimálne rovní. Občas, ak sú v dobrom rozmare, vás môžu vypočuť, alebo vám aj pomôcť. Ale účty vám skladať nebudú, zberba!

Je na počudovanie, ako sa tá banda asociálnych géniov a sociálnych idiotov čudovala, keď sa na ňu zosypali všetci „pro-choice“ občianski hyperaktivisti, koľko ich len je. Bodaj by nie.

SITA/Nina Bednáriková

Naša legislatíva je v tomto smere absolútne liberálna. Dať si zobrať dieťa je legislatívne asi také zložité, ako si dať vytrhnúť zub. Hoci, pokiaľ existuje aspoň drobná šanca na záchranu, dobrý zubár vás bude od trhania odhovárať. Občianski hyperaktivisti už roky nedostali šancu, aby si zabojovali za svoju vec. Tak si to teraz vynahradili.

S chuťou sa pridali aj médiá, dlhodobo frustrované aktivitami fanatických pro-life hyperaktivistov, ktorí neváhajú tapetovať verejné priestranstvá obrázkami rozdrvených ľudských plodov.

Každý z vyššie uvedených racionálnych argumentov už v tom okamihu nemal šancu pôsobiť inak, než ako výhovorka. Z prostého, každému, s aspoň priemernou inteligenciou disponujúcemu, aj medicínsky nevzdelanému jedincovi úplne zrejmému dôvodu: Ak vám niečo prikazuje svedomie, nijaké ďalšie argumenty nepotrebujete. Ani keby vás za to išli ukrižovať. Alebo upáliť.

Vedenie nemocnice síce nikto lynčovať nechcel, iba naň čo to naložili v médiách. Stačilo.

V bratislavskej univerzitnej nemocnici sa budú robiť výškraby aj naďalej. Nie interrupcie, ba ani nie potraty, ale výškraby. Že je ten výraz je hrubý, sprostý a necitlivý? Áno, je. Je hodný inštitúcie. A hlavne ľudí, ktorí tú inštitúciu vedú.

Joris Casaer

Dá sa im odpustiť, že mimo svojho profesného oboru sa prejavujú ako totálni trubirohovia. Prosto majú plnú hlavu svojej roboty a nič iné sa už do nej nevojde. Na toto majú hovorcu. Vlastne, ak im ostal aspoň minimálny kontakt s realitou, tak ho už nemajú a práve hľadajú nového. Lebo pri tejto komunikačnej stratégii by dokázali vysledok spoľahlivo predvídať ešte aj takí velikáni slovenskej PR branže, ako je Marek Trubač starého uja Gašparkoviča, alebo už-zasa-nad-vecou-a-novinárka Katarína Kližanová Rýsová.

Čo sa im odpustiť nedá a nesmie je to, čo urobili s výhradou svedomia. Skôr ako by sa bola stihla etablovať ako všeobecne uznávaný inštitút, ju touto kauzou potratili. Pre pár ušetrených eur, niekoľko ušetrených hodín tej menej príjemnej roboty a vlastnú bohorovnú aroganciu.

Škoda.

Lekári, ktorí by odmietali konať v rozpore so svojim svedomím, sú tu zatiaľ novinkou. Ale objavujú sa. Takí, ktorí odmietajú úplatky. Ktorí vnímajú svojich pacientov ako ľudské bytosti. Doktori, ktorým to nie je jedno. Ktorí riskujú zamestnanie, ale odmietnu vedome poškodiť pacienta, len aby špitál ušetril pár peňazí. Takí, čo sa stavajú na odpor starým boľševickým felčiarom s feudálnymi maniermi.

Pretože, páni felčiari, výhrada svedomia sa netýka len interrupcie, vieme? Tá vám umožňuje klásť zákonným spôsobom odpor každému, kto povyšuje svoje peniažky nad život pacienta. Len za život pacienta asi nie sú žiadne provízie.