Škaredý zlý Arpi Soltész: 2012

V severnej Afrike sa búria ľudia, v Austrálii počasie a nejaké to zemetrasenie sme už mali aj v susednom Maďarsku. Keď pravidelne sledujete správy, nemôžete sa aspoň nezamyslieť, či by v budúcom roku naozaj nemohol byť ten plánovaný koniec sveta.

V Káhire vyšiel do ulíc milión demonštrantov. Jordánski poddaní chcú demokraciu a voľby, kráľ pod ich tlakom odvolal vládu. Revolúcia s nevypočítateľnými  dôsledkami sa šíri po arabskom svete. Ľudia síce žiadajú viac slobody, ale že ako si tú slobodu vlastne predstavujú, nie je tak úplne jasné.

Poďme že sa na tú revolúciu pozrieť s trochu menšou dávkou politickej korektnosti a väčším zmyslom pre realitu. V arabskom svete to prosto funguje tak, že buď nejaká diktatúra, prípadne feudálny štát, drží na uzde islamistov, alebo vládne islamistická diktatúra. Demokracia v tých končinách prosto nemá žiadnu tradíciu.

Arabský svet je hladný a hľadá niekoho, kto mu sľúbi viac jedla. Keď k jedlu pridá aj taký bonus, ako je slobodné lynčovanie vypasených zlodejov, inú slobodu už od neho nikto žiadať nebude. S  jedlom to bude síce zložité, ale tú oprátku, alebo také šťavnaté kameňovanie, islamský režim stopercentne garantuje.

Ak len na budúci rok nebude ten plánovaný koniec sveta, bude sa arabský svet pod vlajkou islamu spájať a radikalizovať.

Ale zasa ani u nás, vo východnej EÚ, to s tou demokraciou nie je práve ružové. Tiež sme nemali veľa času, aby sme si na ňu zvykli.  Poďmeže sa aj na tú našu „nežnú“ pozrieť  trochu menej korektne a viac realisticky.

Človek má naozaj lepší pocit, keď si môže zaspomínať, ako si tu ľudia na námestiach zväzkami kľúčov vyštrngali slobodu. Je to oveľa lepší pocit, ako si uvedomovať, že drvivá väčšina neštrngala za slobodu. Drvivá väčšina štrngala za značkové rifle, videoprehrávače, pornočasopisy, nákupy v Rakúsku a dovolenku v Juhoslávii.

Dnes už naše nároky trochu stúpli, ale keby nejaký diktátor dokázal vierohodne sľúbiť peknú vilu, luxusné auto a dve exotické dovolenky ročne pre každú slovenskú domácnosť, zasa by boli námestia plné revolucionárov. A autor by ochotne stavil svoj mesačný plat proti československej socialistickej zelenej stokorunáčke, že by sme tú našu demokraciu likvidovali citeľne menej nežne, ako svojho času komunizmus.

Hoci Maďarsko je dôkazom toho, že to ide aj bez revolúcie a všeobecného blahobytu. Diktátor sa dá zvoliť aj v demokratických voľbách, ako Viktor Orbán. Nieje to nič nové, v demokratických voľbách si už Nemci zvolili Adolfa Hitlera a jeho NSDAP. Aj keby bolo víkendové zemetrasenie u nášho južného suseda o dve čísla silnejšie, nemalo by ani zďaleka také tragické následky, ako jeho ostatná politická voľba. Sloboda v Maďarsku skončila a fakt málokomu chýba. Maďarom chýba jedlo.

Ak len na budúci rok nebude ten plánovaný koniec sveta, dočkáme sa u nášho južného suseda učebnicovej fašistickej diktatúry.

Súčasná vládnúca garnitúra si je plne vedomá rizík maďarského vývoja aj u nás. Bude kradnúť s vedomím, že nijaké nabudúce už asi nebude. Keď už nedokáže nakŕmiť všetkých a zabrániť pohrome, bolo by hriechom nevyužiť poslednú možnosť zabezpečiť aspoň seba a svojich blízkych. No čo už? Lepších nemáme.

Takže bude múdrejšie rátať s možnosťou, že v najbližších voľbách budeme slobodne a demokraticky voliť podobne, ako volili Maďari. Demokracia prosto nie je pre každého. Demokracia nám iba dala možnosť, aby sme sa o seba konečne raz postarali sami. Slobodne. A keď si môžete slobodne robiť čo len chcete, veľmi rýchle sa ukáže, čo vlastne ste schopní robiť a ako dobre to dokážete robiť. Onedlho budeme zasa držať hubu a krok, pretože v tom sme naozaj dobrí.

Ak len na budúci rok nebude ten plánovaný koniec sveta, tak nás to neminie.

Bude nás hriať pocit, že sa majú všetci aspoň tak zle, ako my sami. Budeme zasa špicľovať a udávať kamarátov, ktorí sa budú mať trochu lepšie. Budeme mať úprimnú radosť z každého cudzieho nešťastia a ešte väčšiu z toho, ku ktorému sami prispejeme. Ak sa nemôžeme mať všetci rovnako dobre, tak sa budeme mať aspoň  všetci rovnako zle.  

Myslím, že tu u nás, vo východnej EÚ, by sme mali procesu prebiehajúcemu na severe Afriky dosť dobre rozumieť.  Neistotu by pri ňom mali pociťovať len národy, ktoré si svoju slobodu vážia. Ktoré ju dokážu využiť a ťažiť z nej.

Austráliou sa v stredu preženie cyklón mimoriadnej sily. Pravdepodobne zrovná so zemou desaťtisíce obydlí a napácha nesmierne škody. Včas varovaní a evakuovaní ľudia sa potom vrátia domov a začnú odznova. Budú tvrdo pracovať a zasa sa z toho dostanú. Sú zvyknutí tvrdo bojovať o svoju existenciu a tvrdo drieť na svoj blahobyt.

Ak len na budúci rok nebude ten plánovaný koniec sveta, dostanú sa z toho.

Je to síce hrozné klišé, ale naozaj je to tak, že každý si je sám strojcom svojho nešťastia. Nielen jednotlivci, ale aj celé národy žijú, ako najlepšie vedia. Robia to, na čo majú a tak dobre, ako len dokážu. My máme tak akurát na toto. Ak ste z toho naozaj nešťastní, tak dúfajte, že na budúci rok zasiahne vyššia moc, proroctvá sa naplnia, bude koniec sveta a s ním aj tejto mizérie.

Ale veľmi s tým nerátajte. Je o dosť pravdepodobnejšie, že tu budeme ešte pekne dlho trčať vo svojej vlastnej nepríjemnej spoločnosti.