Škaredý zlý Arpi Soltész: Príjemnú zábavu, Egypt!

Egyptský prezident Husní Mubarak napokon odstúpil. Demonštranti jasajú. Mnohí sa tešia, že egyptský ľud dokázal presadiť svoju vôľu. Že skutočné víťazstvo demokracie.

Zvláštna interpretácia stavu, kedy relatívne benevolentný diktátor utečie a moc odovzdá do rúk armády. Vychádza z predpokladu, že Egypťania chcú to, čo pre nich európski intelektuáli považujú za najlepšie.

Niežeby Egypťania nevedeli, čo chcú. Chceli by viac chleba za menej peňazí, obrazne povedané. Určite by neodmietli životnú úroveň USA alebo EÚ. Ale naše inštitúcie, zákony a spôsob života by už zasa veľké nadšenie vo väčšine demonštrantov nevzbudili.

TASR

Myslím, že len veľmi málo Egypťanov by dokázalo pochopiť prečo by chlap nemal dať žene po papuli, ak si to zaslúži. Je to posvätné právo muža. A prieskumy hovoria, že podľa drvivej väčšiny miestnej populácie by bolo treba cudzoložstvo trestať smrťou.

Je to iba jeden príklad vytrhnutý z kontextu, no pomerne dobre ilustruje kultúrne rozdiely. Dokonca ani nie tie najvýraznejšie. Domáce násilie je integrálnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. „Zmlátiť ženu, je ako roľu poorať.“ „Už ma neľúbi, bo ma už ani nebije.“ A keby bolo referendum o treste smrti, opäť by sa u nás začalo vešať.

Pritom sme súčasťou kultúry, ktorá má naozaj dlhú demokratickú tradíciu.

Egypťania sú súčasťou kultúry, ktorá s demokraciou nielen nemá žiadnu skúsenosť, ale nikdy s ňou ani len nesympatizovala. Hovoriť o demokratizácii arabského sveta, je prosto len dezinterpretácia podmienená zbožným želaním.

Že aj v Egypte žije pár ľudí, ktorí by o demokraciu stáli, absolútne nič neznamená. Aj u nás žije pár ľudí ktorí prijali Islam. Napriek tomu sa asi nedá hovoriť o islamizácii Slovenska.

Naša prehnane nežná revolúcia, tu na Slovensku, začala sviečkovým pochodom. Cirkev a veriaci boli jej neoddeliteľnou súčasťou a jedným z jej hnacích motorov. Napriek tomu sa nedá povedať, že to bola kresťanská revolúcia.

Ani tá egyptská nie je demokratická, aj keď sa tam demokraciou kdekto oháňa. Hlavne pred západnými novinármi. A nie je ani náboženská, hoci je s islamom pevne spätá.

Egypťania nie sú práve národom islamských fanatikov. Moslimské bratstvo má len asi tretinovú podporu. Akurát v Egypte nijaká iná organizovaná opozícia neexistuje. Na to, aby sme dokázali predvídať budúci vývoj, tam teraz panuje priveľký chaos, ale možnosti sú veľmi jasne dané a nie je ich veľa:

Armáda, s odvolaním sa na hrozbu nastolenia islamského režimu, môže prevziať kontrolu a držať moc vo vlastných rukách prakticky až do nekonečna. Civilnú diktatúru vystrieda vojenská.

V prospech takého riešenia by hovorilo, že egyptská armáda dostáva od USA naozaj štedrú pomoc a celkom určite o ňu nebude chcieť prísť.

isifa.com

Alebo sa dostane k moci jediná opozícia, ktorá je pripravená a schopná vládnuť. Moslimské bratstvo. Zavedie islamské právo, zruší mier s Izraelom, ukončí spojenectvo s USA a bude dúfať, že keď už bude hladomor, pomôžu Saudi a Emiráty. Pretože Egypt žije predovšetkým z turizmu, ktorý v tom okamihu skončí.

Posledná možnosť je, že Egypťanom naservírujú niekoho, kto bude mať podporu armády, ale nebude vojak a dokonca si ho budú smieť vybrať v nejakej forme volieb. A urobí nejaké drobné ústupky Moslimskému bratstvu. Predovšetkým oficiálne povolí jeho existenciu.

To by už znamenalo na miestne pomery široký demokratický konsenzus. A eliminovalo by to bezprostrednú hrozbu násilia. Predstava vojny medzi  armádou s islamistickými extrémistami v uliciach miest je naozaj desivá. Víťazné skóre by sa totiž rátalo predovšetkým na počet pozabíjaných civilov.

Nech to už dopadne akokoľvek, všetko čo občan Egypta získa, je tento jeden večer radosti. Príjemnú zábavu, Egypt!