Škaredý zlý Arpi Soltész: Čistokrvní špinavci

Igorko Matovič a Riško Držbalónik Sulík sa nám poklbčili na parlamentnom pieskovisku. Riško sa odišiel hrať s väčšími deťmi, na svojich kamošov z politickej škôlky sa vybodol a nenechal im ani kýblik, ani lopatku. Tak im Igorko do toho piesku všetkým nacikal.

Hlbšej analýzy celá vec ani nie je hodná. Rozum by dokonca kázal nehľadať vinníkov, ale radšej nejaké riešenia. No rozum nemá čo kafrať do politiky. Riško Držbalónik nám preto bude s vynaložením nemalej energie dokazovať, že obyčajný človek Igor Matovič je neobyčajný vôl.

Je úplne jedno, s akou vervou, koľkými presvedčivými argumentmi a vierohodnými dôkazmi to bude robiť. Čím väčšieho blbca urobí z Matoviča, tým väčším blbcom sa stáva on sám. Lebo Igor Matovič je všetko možné, ale nečitateľný teda nie je. Matoviča si nedokáže prečítať iba analfabet. Doslova.

Aký čitateľnejší názov si ešte môže zvoliť partička populistov, ako „Obyčajní ľudia“? Obyčajná luza? To by síce bolo presnejšie, ale sotva by sa s tým chcel niekto stotožniť. To by do veľkej politiky nikoho nedostalo.

TASR

„...v čom to je, že keď sa aj slušný človek stane politikom, doslova zvlčie,“ pýta sa Igor Matovič v jednom zo svojich textov. Nájdete ich všetky, písané viac-menej zrozumiteľnou obyčajnou ľudovou slovenčinou, priamo na webstránke Obyčajných ľudí. Pravda je taká, že slovenská politika je na toľko prehnitý or­ganizmus, že ak by sme do neho naočkovali kohokoľvek, je to len otázka času, kým sa prispôsobí alebo rezignuje a vzdá sa boja o čistú politiku.

Obyčajný Igor práve prechádza touto fázou. Aj keď pri svojom hlasovaní, ktoré ho stálo miesto v slobodnom a solidárnom poslaneckom klube, sa svojim ideálom tak celkom nespreneveril.

My by sme boli naj radšej, aby sa zaviedlo pravidlo, že ak chce niekto silou-​​mocou občianstvo inej krajiny, nech si pekne-​​krásne zbalí kufre a ide bývať do inej krajiny.

Písali Obyčajní veľmi dobre čitateľným písmom už pred voľbami. Nielen zbaviť občianstva, ale rovno vykopnúť za Dunaj. Alebo za ktorúkoľvek inú hranicu našej malebnej krajinky.

Chcem ti niečo pripomenúť, Slota. (Píšem malé t a tykám ti lebo nič iné si ne za­slúžiš.) Vieš čo? Ja si myslím, že ak by sme mali niekoho odsúdiť na trest smrti, tak by to mal byť v prvom rade jeden šašo, ktorý zasial do našich sŕdc toľko ne­návisti a zloby, že by sa za neho nehanbil ani druhý šašo s fúzkami pod nosom, čo ľudí pálil v koncentrákoch.

Svojho najnovšieho spojenca z parlamentných hlasovaní Matovič pôvodne naozaj veľmi nemusel. Ani ho nepovažoval za skutočného národovca.

A že by ožran pozdvihoval ducha, tak to som ešte nepočul. Keď už, tak nízke pudy - to on pozdvihnúť vie.

Odvtedy už Matovič pochopil, že ľudia s pozdvihnutým duchom ho v politike neudržia. Pudy sú mocnejším politickým nástrojom. A zistil, že pár pohárikov na guráž tiež nie je na zahodenie. A že trochu toho ožranského bľabotu do kamery mu obyčajný človiečik odpustí, len keď dobre nakope Maďarov a Cigánov a každého, koho obyčajný človiečik nemá rád.

Slota, Fico, Mečiar. ... Overili si, ako veľmi ľahko dokážu naštartovať všetkých tých, ktorí keď počujú Maďari, už aj utekajú voliť. S vedomím, že opäť sa nájde dosť tých roduverných nás Slovákov, ktorí po väčšine ani Maďara naživo nevideli. Neetické, ale zákonné.

TASR

Ak sa Obyčajní ľudia rozhodnú, že túto vládu spláchnu a risknú predčasné voľby, budú sa veru musieť uchýliť k  osvedčeným receptom starých majstrov. Začať cielene rozbíjať koalíciu práve pri zákone o občianstve nie je len otázkou Matovičovho presvedčenia. „Národné záujmy“ sú skvelým základným kameňom budúceho volebného programu.

Pre politikov sme len obyčajné čísla a kusy. Kusy, ktoré treba len poriadne zblb­núť, aby sme ich húfne volili. Na tento účel sú ochotní použiť kadečo - jedni fa­lošné reči o sociálnom štáte a druhí klamstvo o svojom národnom cítení.

Igor Matovič to dokáže skĺbiť a ešte pre to nájsť krajšie a prijateľnejšie pomenovania. Krajšie, ale stále dobre čitateľné.

Dohodli sme sa, že budeme síce na kandidátke SaS, ale nebudeme viazaní prog­ramom SaS. A tak v týchto voľbách budeme zo všetkých 2397 kandidátov len my jediní 4 nezávislí od programu akejkoľvek politickej strany. 

Zdá sa, že toto Riško Držbalónik nečítal. Aj keď to distribuovali v poldruha miliónovom náklade po celom Slovensku. Igor Matovič navyše veľmi presne odhadol aj povolebný vývoj. Že väčšina novej protificovskej koalície bude veľmi tesná.

Ak to tak bude, po tom naše 4 hlasy budú mať cenu zlata. Inak povedané, hoci budeme len štyria, budeme môcť politikom v mene obyčajných ľudí dať podmienky a vyžadovať splnenie bo­dov nášho programu ... síce budeme len štyria, ale sily budeme mať aj za štyridsiatich.

Ak ani toto Riško Držbalónik nečítal, tak je obyčajný trubiroh. Ak to čítal a nekonal, je neobyčajný trubiroh. Tak či onak, je to trubiroh, už sa taký narodil a nemôže za to.

So všetkými ostatnými aktérmi koaličnej krízy, Igora Matoviča vrátane, by som sa rozlúčil vlastnými slovami Igora Matoviča (aj s gramatickými chybami):

Viete čo moji milí páni veľavážení poslanci? Vy nie ste pre mňa už darmo­žráči, to je slabé slovo - vy ste obyčajní špinavci. Vás vôbec nezaujíma, že sú na Slovensku státisíce rodín, ktoré žijú od výplaty do výplaty, vás vôbec nezaujíma, že nádejné mamičky podstupujú zbytočné interupcie, lebo nevedia ako by s ďal­ším dieťaťom vyžili, vás vôbec nezaujíma, že 300tisíc ľudí robí v zahraničí, lebo na Slovensku pre nich práca nie je … škoda reči, čistokrvní špinavci.