Škaredý zlý Arpi Soltész: Nech sa vešajú

Egypt už prosí o pomoc. Finančnú. Dalo sa to čakať a ani sme nemuseli čakať veľmi dlho.

Egyptská ekonomika prichádzala protestmi, v čase keď vrcholili, o nejakých 230 miliónov eur denne. Hospodársky rast sa citeľne spomalil. Vôľa ľudu zvíťazila, vyhnala krutovládcu Mubaraka, rozpustila parlament a odovzdala moc do rúk armády.

Teraz Egypťania protestujú, demonštrujú a štrajkujú za vyššie mzdy. A bude im treba zapchať ústa, inak z tých protestov napokon pomrú hladom. Alebo ich bude musieť armáda postrieľať. Takže Egypt, čiže v tomto okamihu práve tá armáda, žiada pomoc od medzinárodného spoločenstva.

Ono to znie ako prosba, ale v skutočnosti je to skôr niečo ako výpalné. Každému je jasné, že medzinárodným spoločenstvom sa nemyslí severná Kórea, Kosovo a Sudán. Skôr USA a EÚ. Lebo keď nie my, tak poskytnú pomoc Saudi a Emiráty a tí podporia egyptskú demokraciu. A egyptská generalita ráta s tým, že to by sme naozaj nechceli.

Podľa prieskumu verejnej mienky z mája minulého roku 59 percent Egypťanov uprednostňuje demokraciu pred inými formami vlády. S ukameňovaním cudzoložníkov súhlasí 82 percent Egypťanov a 84 percent z nich si myslí, že odpadlíkov od viery treba popraviť.

Nie je to nijaký paradox. Demokracia je prosto iba vláda ľudu. A Egyptský ľud považuje za správne niečo celkom iné, ako ľud v jednotlivých európskych krajinách. Je to len iná tradícia, rozdielny historický vývoj, odlišná viera a tak trochu alternatívny hodnotový systém. Iný kraj - iný mrav, iný ľud - iná vôľa.

Ak sa bude môcť egyptský ľud naozaj slobodne rozhodnúť, pravdepodobne sa slobodne rozhodne pre zmenu právneho systému a zavedie šaríu. Cudzoložníci sa budú podľa všeobecného priania ľudu kameňovať a odpadlíci od viery vešať.

isifa

Odpadlíkom od viery sa stane každý, kto by s týmito bohom a jeho prorokom danými zákonmi nesúhlasil, takže po krátkom prechodnom období zavládne v Egypte superdemokracia, kde si bude celých sto percent ľudu vládnuť v jednomyseľnej zhode.

Prečo by sme mali Egypťanom brániť v šťastí a demokracii a ešte za to platiť? Veď popretie hodnôt egyptského ľudu by bolo zároveň aj popretím našich vlastných hodnôt, ktoré hovoria, že naša sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda niekoho iného.

Že islamistický Egypt destabilizuje celý región? Možno by bolo načase nestarať sa o stabilitu toho regiónu a jednoducho od neho len kupovať ropu.

Ropný obchod sa nezastaví. Ten región totiž okrem ropy a sušeného ťavieho trusu (druhý najväčší miestny zdroj paliva) nedisponuje ničím. A sušený ťaví trus ani ropa sa jesť nedajú.

Môže nastať dočasná kríza, môžu stúpnuť ceny. Až sa to nakoniec podtrhne a zráta, bude to vždy nižšia cena, ako je účet za neustálu snahu ovplyvňovať kultúru, ktorej absolútne nerozumieme a ktorá od nás nechce nič, okrem našich peňazí. A od ktorej ani my nechceme nič, okrem jej ropy.

Úprimne, zaujíma vás, či pumpár u ktorého tankujete, jedáva bravčové, mláti svoju ženu, ako často a k akému bohu sa modlí? 

Je pravda, že Egypťania nemajú ani tú ropu a že v teokraciou ovládanej islamskej krajine turistický priemysel asi skape. Spolu s každým, kto z neho žil. Ale tak všetko má svoju cenu a cena slobody býva naozaj vysoká.

Egypťania sa už rozhodli. Chcú svoju vytúženú, krvou vydobytú slobodu s kameňovaním a vešaním. Nechcú diktatúru s jej eurami, dolármi a ohavnými bezbožnými západnými hodnotami.

Egypťania by si zaslúžili, aby sme im konečne dali pokoj, nie ekonomickú pomoc.