Raj pre korčuliarov, nočná mora pre poľnohospodárov: Zamrznuté polia spôsobujú vysoké škody

BRATISLAVA / Intenzívne zrážky a následné mrazy spôsobili, že na Slovensku máme zaplavených viac než jeden a pol percenta ornej pôdy. Znamená to ekonomický výpadok pre poľnohospodárov. To môže ovplyvniť aj ceny pšenice. Podľa prieskumu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sa budú škody rátať na milióny eur.

​"Prvé odhady škôd hovoria o tom, že sú poškodené pozemky v hodnote 13 a pol milióna eur," povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. "Jedná sa o oblasti, ktoré zásobujú celú Slovenskú republiku a okolité krajiny, či už to je pšenica alebo repka," doplnil Jakub Mankovecký zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. 

Najviac problémov je na juhozápade Slovenska

Vplyvom počasia je aktuálne minimálne 23-tisíc hektárov ornej pôdy pod vodou. Poľnohospodári počítajú škody a už teraz avizujú, že ich čaká mimoriadne náročný začiatok pestovateľskej sezóny. To najhoršie však poľnohospodárov ešte len čaká na jar. "Slovensko za posledných 30 rokov urobilo minimum so zadržiavaním vody v krajine," avizoval Macho. Doplnil, že pôda nedokáže nasiať také množstvo vody. "Minulý rok skončil ako piaty najvlhší rok v histórii meraní na Slovensku, teda od roku 1881," informovala Lívia Labudová zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Problémov je neúrekom a najviac ich je na juhozápade Slovenska. "Máme nefunkčné odvodňovacie kanály, nefunkčné zadržiavacie nádrže. Výsledok sa už aj dostavil," dodal Emil Macho. Poľnohospodári narážajú aj na byrokratické problémy zo strany Európskej Únie. "Súčasná legislatíva znemožňuje, aby sa na to isté pole zasiala tá istá plodina dva roky po sebe," uviedol Mankovecký. Ministerstvo tak musí požiadať Úniu o udelenie výnimky. Problém máme aj s nádržami na vodu. Hoci jej je momentálne dostatok, nádrže nie sú čistené, ale sú zanesené kalom.

Je potrebné zmeniť legislatívu, tvrdia odborníci

"Legislatívne je tento kal definovaný ako nebezpečný, čo je úplne nelogické. Je potrebné zmeniť legislatívu, aby tento kal mohol byť využitý opätovne na poľnohospodársku pôdu, lebo obsahuje aj cenné látky ako fosfór, dusík. V podstate sa jedná o lístie a zeminu," informoval predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu SR Jozef Šumichrast. Poľnohospodár si prípadné škody v budúcnosti vie poistiť.

"Štát financuje skoro polovicu hodnoty poistenia. Častokrát to ale nestačí. Potrebujeme mať rizikový fond," priznal Macho. "Zintenzívnili diskusiu, akým efektívnejším spôsobom vodu zadržiavať. Mohli by sme ňou viac polievať a zavlažovať počas suchých mesiacov," uzavrela hovorkyňa Holéciová.