Pripomíname si Deň obetí holokaustu. Svedkovia hrôz táborov stále žijú medzi nami

BRATISLAVA / Ako 9-ročná prežila hrôzy koncentračného tábora v Terezíne. Dnes chodí po školách, debatujeme s mladými ľuďmi a verí, že niečo podobné sa už nebude opakovať. Napriek tomu, že pani Agneša je živým dôkazom človeka s osobnou skúsenosťou s holokaustom, stále sa nájdu aj takí, ktorí ho dokážu spochybňovať. Tí, ktorí na nacistické besnenie nezabúdajú, si každoročne pripomínajú ich obete 27. januára.

​"Možno len z počutia, z nejakých filmov si to nevedia predstaviť, keď vidia ešte živého človeka, ktorý tieto hrôzy prežil, možno skôr si uvedomia, že také niečo by sa nikde na svete nemalo opakovať, aby trpeli nevinní ľudia," opísala pani Agneša Urbanová, ktorá prežila hrôzy koncentračného tábora. 

Každoročne si už takmer 20 rokov pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. "Tento deň pripadá na deň oslobodenia koncentračného, vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau, ktorý oslobodila Červená armáda 27. januára 1945," povedal Matej Beránek, historik Múzea holokaustu v Seredi. "Je dôležité si to pripomínať každý jeden rok a pamätať na to, pretože nikdy nevieme ako ďaleko je od nenávistných prejavov k činom," povedala Zuzana Čaputová, prezidentka SR.

Do Terezína umiestňovali politických väzňov 

Najväčší nacistický tábor je považovaný za symbol holokaustu. Pôvodne slúžil ako tábor, kde umiestňovali poľských politických väzňov. Neskôr sa z neho stal vyhladzovací tábor, kde dochádzalo k systematickému vraždeniu. "Zavraždených bolo 1,1mil. z nich, najväčší počet tvorili židovské obete, približne 90% z nich bolo zavraždených v tomto tábore," upresnil Beránek. 

Hrôzy koncentračného tábora prežila aj pani Agneša. Po SNP museli opustiť Liptovský Mikuláš a skrývať sa u priateľov a neskôr dokonca v lese, kde ich pred Vianocami v roku 1944 zajali Nemci. V Terezíne strávila takmer polroka. "Rozdelili nás, mamička so mnou do Terezína a otecko do Nemecka. Tam sme ho videli naposledy, on bol zavraždený," opísala pani Agneša Urbanová.

Ľudia sú nepoučiteľní

"Holokaust stále býva spochybňovaný a popieraný niektorými osobami na Slovensku a aj v mnohých ďalších krajinách," vyjadrila sa Sandra Polovková, riaditeľka Post Bellum. "Neviem si to ani ja vysvetliť, pretože ľudia sú fakt nepoučiteľní," dodala pani Urbanová.

Čerstvým príkladom neuváženého a necitlivého konania, bolo zadanie úlohy učiteľkou na hodinách fyziky u deviatakov na českej ZŠ. Otázky ako "Koľko ľudí sa vojde do plynových komôr? či "Pri akej hodnote elektrického napätia ochrnieš a kedy umrieš?" vyvolali pobúrenie medzi rodičmi, ale aj širokou verejnosťou. "Ten samotný Holokaust, k tomu je potrebné pristupovať citlivo," vyjadril sa Beránek. "Presne pre toto chodíme aj na tie školy, robíme určité prednášky," uviedla Urbanová.