Škaredý zlý Arpi Soltész: Systémová korupcia

Minister pohrebníctva Ivan Uhliarik si zavolá na koberec svojho hlavného odborníka na gynekológiu. Vraj sa dostal do konfliktu záujmov, keď vystúpil na tlačovke farmaceutickej firmy.

Hlavný odborník Miroslav Borovský v tom konflikt záujmov nevidí. Novinári predsa o gynekológii nič nevedia. Nedokážu posúdiť, či im farmaceutická firma hovorí pravdu. Je potrebné, aby im pravdu farmaceutickej firmy potvrdil renomovaný odborník s patričnou autoritou.

Minister pohrebníctva farmaceutickým firmám šéfoval. Asi preto v tom ten konflikt záujmov vidí. Nedá sa predsa vylúčiť, že lobing hlavného odborníka je v konflikte so záujmami jeho ministra, alebo konkurenčnej firmy, ktorej záujmy sú aj záujmami Ivana Uhliarika. A keby aj nie, minister musí mať aspoň hmlistú predstavu, koľko stojí marketingová podpora odborníka, ktorý je naozaj vierohodný.

Aby to teraz nevyznelo ako obvinenie z priamej korupcie. Neverím, že firma strčila hlavnému odborníkovi do vrecka priamo obálku. Dokonca ani nie je isté, že priamo hlavný odborník vycestuje na nejakú konferenciu do exotickej krajiny.

Hlavný odborník je prednostom kliniky. Bez dílerov by nemal v knižnici na klinike jedinú odbornú knihu. Aj tá najlacnejšia stojí rádovo stovky eur. Lepšia a drahšia aj tisíce. Ak chce, aby sa jeho ľudia dostali na akúkoľvek konferenciu, hoci len lokálneho významu, musí byť s farmafirmami kamarát.

kox.sk/ilustračné

Horibilné náklady na vzdelávanie lekárov nikto iný, ako farmaceutický priemysel, nezaplatí. Ani niekde na chate v hornej dolnej, kde robia základný kurz pre neatestovaných sekundárov.

Isteže je namieste otázka, prečo si kurz alebo konferenciu, čiže investíciu do vlastného vzdelania, vyššej kvalifikácie a teda aj potenciálne vyššieho príjmu, nezaplatí pán doktor sám. Musíte ju ale položiť tomu, kto je zodpovedný za platové podmienky v zdravotníctve.

Začínajúci lekár, keby si chcel zo svojho platu kúpiť odbornú knihu, by musel byť schopný vydržať niekoľko týždňov bez jedla. Ak by mal cestovať na kongres medzinárodného významu, mal by vydržať aj niekoľkomesačnú hladovku.

Sponzorstvo farmaceutických firiem je prosto systémová vec. Každý to berie ako úplnú samozrejmosť. A ako úplnú samozrejmosť berie každý v zdravotníctve, že tento sponzoring nestojí na altruizme. Má svoju cenu.

Ani vývoj nových liekov, ktorý stojí neuveriteľné sumy, nie je prejavom altruizmu. Je to obchod. Celý farmaceutický priemysel je len jedno z odvetví podnikania. Zarábajú sa tým peniaze.

Farmaceutické firmy sponzorujú kvalitnejšie vzdelávanie našich lekárov a tým skutočne aj kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť z  peňazí, ktoré odvádzame v rámci zdravotného poistenia, alebo ich priamo zaplatíme za lieky.

Výrobcovia liekov aj takto motivujú lekárov, aby predpisovali ich lieky a aby ich predpisovali viac. Aby ich vôbec predpisovali. Aj keby vedeli, že sú nanič. Alebo aj keby mali riskovať, že niekomu poškodia. Občas prosto treba obetovať pacienta pre vyššie dobro.

Vo svete existuje aj iný model. Lekári zarábajú dosť na to, aby si mohli financovať svoje vzdelanie aj sami. Nestojí to viac, ako naša systémová korupcia, len vo finále, aj pri vyšších platoch lekárov a sestier, ostáva viac peňazí pre pacientov. Citeľne lepšie sa o nich starajú a o dosť dlhšie prežívajú.

Ak v takomto nekorupčnom systéme urobí lekár farmaceutickej firme zjavnú a celkom nepokrytú láskavosť, minister sa s ním už nemá o čom baviť. Lebo fakt rozmýšľam, čo asi môže Uhliarik na tom koberci Borovskému povedať: „Miro, ty krepý pes, rovno pred novinármi?!“