Nízke platy a zlá reputácia. Vysoké školy spustili opatrenia proti odlivu mozgov

BRATISLAVA / Vyše pätina slovenských vysokoškolákov si pre štúdium volí radšej zahraničné univerzity. Mnohí z nich v zahraničí zostávajú aj po štúdiu. Najčastejšími dôvodmi sú nízke platy na Slovensku, nízka životná úroveň či nefunkčné štátne a verejné inštitúcie. Táto nepriaznivá situácia pretrváva už takmer 15 rokov. Odborníci však tvrdia, že existuje niekoľko riešení.

Slovné spojenie "odliv mozgov" nie je v našich končinách neznámym pojmom. Slovensko tak stojí pre viacerými výzvami, ktorým musí čeliť. "Posledných 10-15 rokov máme veľký podiel študentov študujúcich v zahraničí," tvrdí sociológ zo Slovenskej akadémie vied Miloslav Bahna. Okolo 20 000 Slovákov študuje v Českej republike. "Nárast slovenských študentov na českých školách už nie je. Už je to stagnujúce respektíve pokles," objasnil predseda Výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo Robert Redhammer. 

Problémová je aj reputácia

"Momentálne študuje v zahraničí približne 23 percent vysokoškolákov," tvrdí Robert Chovanculiak, analytik Iness. Viedla ich k tomu aj nižšia reputácia našich vysokých škôl či slabé výberové sitá pri prijímačkách. "Táto inflácia diplomov viedla k tomu, že študenti, ktorí sa chcú odlíšiť od svojich rovesníkov, idú študovať do zahraničia, kde tie školy majú väčšie renomé," dodal. Mnohí študenti v zahraničí po štúdiu ostanú žiť a medzi ich obľúbené krajiny patrí aj Veľká Británia, Dánsko, Nemecko a Rakúsko. Sociológ Miloslav Blaha doplnil, že okolo 1 500 študentov je v Maďarsku.

Na problém dlhodobo upozorňoval aj bývalý premiér Ľudovít Ódor. "Ak táto krajina nevie zabezpečiť nejakú perspektívu pre mladé rodiny, tak naozaj veľa ľudí stále rozmýšľa o tom, že radšej bude v zahraničí," tvrdil.

Ministerstvo predstavilo niektoré riešenia

"Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky realizuje viacero opatrení, ktorých cieľom je zníženie odlivu mozgov do zahraničia," znie stanovisko ministerstva. Medzi ne patrí napríklad štipendijná schéma, kde najlepší študenti stredných škôl môžu za prvé tri roky štúdia dostať príspevok až do výšky 9 000 eur. Ďalšími opatreniami sú pomoc sociálne slabším študentom, reforma prísnejšej akreditácie či nový systém financovania vysokých škôl zameraný na takzvané výkonnostné zmluvy.

Atraktivite vzdelávania pre Slovákov by pomohlo zaviesť viaceré výberové programy vyučované v angličtine, prípadne študovať v zahraničí až vyšší akademický stupeň. "Odísť do zahraničia v neskoršej fáze. Netreba tam absolvovať bakalárske štúdium," vysvetľuje Bahna.

Aj Slovensko hostí mnoho študentov zo zahraničia

Nízke mzdy, nízka životná úroveň či nefunkčné štátne a verejné inštitúcie sú najčastejšie dôvody, prečo Slováci odchádzajú žiť do zahraničia. Kým naša krajina pre mnohých mladých Slovákov prestáva byť atraktívna, tak prieskumy ukazujú, že už posledných 10 rokov prevažuje počet prichádzajúcich na Slovensko od tých, ktorí zo Slovenska odchádzajú

Celkovo u nás študujú študenti zo 117 krajín. Najviac ich je z Ukrajiny a to takmer 10 500. Nasledovaní sú vyše troma tisíckami českých a vyše tisíckou ruských študentov. Na štvrtom mieste sú Nemci, na piatom Maďari. V posledných rokoch narástol na našom pracovnom trhu počet cudzincov. Podľa najnovších čísel prvýkrát prekročil hranicu 100 000.