Škaredý zlý Arpi Soltész: Večný život za dva centy
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Donald Townsend
Minister propagandy Daniel Krajcer sa dohodol s cirkvami o ich financovaní. Dohodol s nimi, že túto otázku poriadne preskúmajú a potom sa budú dohadovať ďalej.
Minister propagandy si umyl ruky a utrel si ich do odbornej komisie, ktorej úlohou je skúmať túto otázku, kým neprestane byť chúlostivou, alebo do posledného súdu. Podľa toho, čo bude neskôr. Cirkvi, hlavne tá katolícka, pre istotu ihneď vyhlásili, že svoje vlastné financovanie cez cirkevnú daň považujú za neprijateľné a neprípustné.
Napokon neexistuje dôvod, prečo by Dobrý Ujo Štát nemohol každoročne prispievať na manažment firmy, ktorá zabezpečuje, aby sa jeho občania raz mali dobre. Hneď potom, ako zomrú. Ak im už Dobrý Ujo Štát robí peklo zo života, nech zafinancuje aspoň posmrtný raj. Tých necelých štyridsať miliónov eur ročne je za prísľub večnej blaženosti naozaj bagateľ.
V konečnom dôsledku neexistuje dôvod, prečo by ste si nemohli platiť farárov, keď si platíte poslancov, ministrov, politické strany a štátnych úradníkov. Aj keby vám osobne tiež neboli na nič, aspoň napáchajú oveľa menej škôd. Minimálne kým sa nepokúšajú zasahovať do zákonodarstva.
Jeff Geerling
Cirkev má navyše oveľa nižšie priame príjmy od občana, ako ostatnú skupiny, ktoré od vás dostávajú aj štátne vreckové. Nikto okrem samotných farárov síce nevie, koľko takto veriaci nahádžu do zvončeka, ale s pravdepodobnosťou blízkou istote je to menej, ako úplatok pre poslanca, ministra alebo štátneho úradníka.
Udivuje ma skôr, že sa samotný klérus nechce vymaniť zo závislosti od štátu. Veď financovanie cirkvi upravuje starý komunistický zákon z roku 1949. Asi preto dostane rímskokatolícka cirkev od štátu v tom roku iba úbohých 21 miliónov eur. Šesťdesiat percent zo všetkých peňazí pre cirkvi. To je pomerné zastúpenie katolíkov v krajine. To znamená, že každý jej veriaci jej prispeje siedmimi eurami.
To nie sú ani dva centy denne. Za spásu ich nesmrteľných duší? Nechce sa mi veriť, že by v rámci priamej cirkevnej dane neboli ochotní zaplatiť oveľa viac. Nech by to bolo len 5 centov denne, dostalo by katolícke duchovenstvo bezmála 55 miliónov eur. To by bolo vyše jeden a pol miliardy starých dobrých neplatných slovenských korún. Okrem toho, čo napadá do zvončeka.
Lebo slovenský veriaci by do zvončeka hádzal, aj keby ešte musel platiť osobitnú cirkevnú daň. Možno by sa k tej cirkvi oficiálne ani nepriznal a dane by neplatil, ale do kostola by šiel a do zvončeka by hodil. Lebo tam to všetci vidia.
TV JOJ/ilustračné
Iná otázka je, koľkí vlastne pravidelne chodia do tých zvončekov hádzať. To vie odhadnúť len cirkev. A odhadujem, že jej odhad bude hlboko pod šesťdesiatimi percentami populácie.
Cirkev nepripustí svoje financovanie cez cirkevné dane z toho istého dôvodu, pre ktorý by ani politici nesúhlasili s financovaním svojich strán cez dobrovoľnú politickú daň. Trebárs systémom, že kto chce voliť, bude volenej politickej strane najbližšie štyri roky platiť tých 5 centov denne. Čiže asi euro päťdesiat mesačne. Osemnásť a štvrť eura ročne.
Potom by sa videlo, akú má vlastne cenu všeobecné volebné právo, sloboda a demokracia. Tak ako aj postoj cirkvi jednoznačne ukazuje, akú môže mať pre jej veriacich cenu všemohúci stvoriteľ a večná spása ich nesmrteľných duší.