Škaredý zlý Arpi Soltész: Lebo sfetovaný magor

Už to tak v živote chodí, že ľudia mávajú pre svojich šéfov obvykle dve správy: Jednu dobrú a jednu zlú. Asi to tak Danielovi Lipšicovi nepovedali, ale po uzavretí vyšetrovania devínskeho masakra mali preňho v podstate dve správy: „Pán minister, policajti nebudú vyzerať ako blbci. To je dobrá správa. Zlá správa je, že vy budete.“

Človek by sa až čudoval, čo sa ešte dalo na devínskom masakri vyšetrovať. Vrah bol jasný a namieste mŕtvy. Ani motív nebol veľkou záhadou, tí ľudia mu prosto liezli na nervy. Veľké prekvapenia sa neočakávali a film o udalosti začali točiť skôr, ako sa vyšetrovanie poriadne rozbehlo.

Časť verejnosti si medzitým z Ľubomíra Harmana urobila mučeníka, ktorý nezvládol boj s veternými mlynmi policajnej tuposti a ľahostajnosti. Hrdinu, ktorý zobral spravodlivosť do vlastných rúk a urobil niečo, na čo aj oni sami majú chuť, len na to nikdy nenaberú odvahu. Zbavil susedstvo ľudí, ktorí liezli na nervy úplne všetkým.

Harman sa pre mnohých stal obeťou a dokonca symbolom zúfalého boja proti ľahostajnému Systému.

Vyšetrovanie napokon preukázalo, že trochu čudácky a svojrázny, ale počestný občan, ušliapnutý bezcitným Systémom, si pred vraždou trochu vypil a poriadne sa sfetoval acetónom.

TV JOJ

Kto by chcel po zverejnení tejto informácie hovoriť o Harmanovi ako o obeti, ktorá len uplatnila svoje právo na pokojný život a zlikvidovala bandu feťáckych asociálov, ten by už nemal ďalej čuchať to svinstvo. Či je to už acetón, alebo toluén.

To prirodzene neznamená, že by bola polícia v riešení susedských konfliktov zvlášť pružná alebo efektívna. Bolo by však dobré pripomenúť si, že policajt musí robiť, čo mu zákon prikazuje a nič iné robiť nesmie. Pokiaľ zákony nedajú policajtom do rúk účinnejšie nástroje voči ľuďom, ktorí síce nepáchajú zločiny, ale veľmi efektívne znemožňujú normálny život celému svojmu okoliu, neostane im nič iné, ako naďalej bezmocne krčiť plecami.

Takže polícia síce nemá nijaký červený bod k dobru, ale rozhodne má o jeden čierny bod menej. To je dobrá správa.

Daniel Lipšic však kauzu Harman okamžite využil na to, aby spustil kampaň za ďalšie sprísnenie a obmedzenie držby strelných zbraní. Čo je v lepšom prípade populizmus. V horšom prípade napĺňanie mokrého sna každého politika a o väčšej kontrole Dobrého Uja Štátu nad nesvojprávnym občanom.

Väčšina ľudí netúži po zbrani, nemá rada zbrane, má zo zbraní strach a ozbrojeným ľuďom sa vyhýba. Často je za tým jednoducho len dostatok súdnosti - nechcem zbraň, pretože je to najlepší spôsob ako sa dostať do problémov.

Niekto mi dá na ulici pár faciek a vezme mi peňaženku s dokladmi a pár eurami v hotovosti. Nie je to fatálna škoda, ale nepríčetne by ma to naštvalo. Keby som mal zbraň, asi by som dotyčného bez mihnutia oka zastrelil. A potom by som s tým musel žiť. Najbližších pár rokov by som s tým musel žiť v base. To už sú fatálne škody.

Daniel Lipšic jednoducho neverí, že občan má dosť rozumu aby sa neozbrojil, pokiaľ na to nemá dostatočný dôvod, alebo si neverí, že explozívnu kombináciu zbrane a vlastných emócií zvládne. Drvivá väčšina ľudí ju pritom zvládne aj vtedy, keď si to o sebe nemyslí.

SITA

Najnovšie výskumy ukazujú, že len dve percentá vojakov v ozbrojených konfliktoch strieľajú tak, aby niekoho naozaj zabili. V stresovej situácii preberajú riadenie staršie štruktúry nášho mozgu, v ktorých nie je veľa ľudského ani vedomého. A evolučne zakódovaný pud nám prikazuje nezabíjať príslušníkov vlastného druhu. V armáde je to problém, na ulici požehnanie.

Ak niekto vraždí plánovane a chladnokrvne, tak či onak to neurobí svojou legálne držanou a registrovanou zbraňou. Ak niekto zabíja v afekte a nemá po ruke strelnú zbraň, použije nôž, sekeru, kladivo, alebo čokoľvek mu padne do rúk. Väčšinou tým aj tak zabije oveľa spoľahlivejšie, ako strelnou zbraňou, ktorú nie je také ľahké ovládať, ako to vyzerá v telke.

Tu ale nejde o o fakty a zdravý rozum. Ide práve o emócie. O strach väčšiny ľudí zo zbraní. Bude viac ľudí, ktorí ďalšie obmedzovanie zbraní uvítajú, ako tých, ktorí budú proti. Už len preto, lebo našinec je vždy rád, keď jeho sused o niečo príde. A tých bez zbrane je prosto viac.

V kontexte vyzbrojovania policajtov tým istým samopalom aký použil vrah z Devínsej Novej Vsi, to však žiaľ viac pripomína túžbu po kontrole a feudálne maniere: Ozbrojený môže byť len šľachtic. Ak načapeme sedláka so zbraňou, obesíme ho na najbližší vhodný strom.

Túžba po silnom štáte, ktorý vyrieši väčšinu vecí za nás, je v našich končinách silná a je to legitímny smer v politike. Konzervatívna pravica sa nemusí hanbiť nahlas povedať, že občana chráni Dobrý Ujo Štát a on je jediný, kto má právo pri jeho ochrane použiť smrtiacu silu.

Ale ak politik povie, že obmedzíme právo vlastniť zbraň, lebo sfetovaný magor Harman, človek má nutkanie opýtať sa, čo si to dotyčný politik ráno začuchal.