Škaredý zlý Arpi Soltész: Kresťanské chucpe

Únia občas dokáže aj príjemne prekvapiť. S nápadom presúvať európske peniaze určené na vedu a vzdelávanie do výstavby diaľnic, hnali Jána Figeľa z Bruselu svinským krokom. Ešte šťastie, že doma to môže prezentovať tak, ako je to v tejto koalícii obvyklé: „Dohodli sme sa, že sa o tom ešte podohadujeme a vyrokovali sme ďalšie rokovania“.

Pravda je taká, že dokonca aj  euroexperti na správne zakrivenie banánov majú určitú hranicu tolerancie. Absurdita je síce základný spôsob ich uvažovania a máloktorá bizarnosť dokáže byť natoľko originálna, aby ju vôbec dokázali identifikovať ako odchýlku od normy. Ale to, čo dokáže vybublať spod vlasov bežného slovenského ministra, je už aj v Mekke úradníckeho šimľa silne cez čiaru.

Opomeňme prirodzenú túžbu inteligencie po peniazoch pre hladom vymierajúce vzdelávanie a výskum. Inteligencia nevyhráva voľby a nesponzoruje ani stranícke rozpočty, ani rodinné rozpočty straníkov. Podporovať inteligenciu by bolo od našej múdrej vlády beztak veľmi nemúdre. Keby nehodný ľud zmúdrel, začala by vláda pôsobiť primerane hlúpo.

Múdra vláda môže koniec koncov ovládať tupú luzu iba do okamihu, kým je to tupá luza. Zobrať peniaze učiteľom a vedcom je teda prezieravý strategický krok, ktorý by mohol dlhodobo stabilizovať voličskú základňu figeľovského krídla KDH.

Mikuláš Sliacky

Čo sa už ale ani v Bruseli vysvetliť nedá, je fakt, že chceme prelievať peniaze z iných programov do dopravy, aj keď sme z peňazí určených na dopravu dokázali vyčerpať len nejakých 17 percent. To by asi neprešlo, ani keby sme chceli do diaľničných tunelov naliať peniaze určené na podporu rozvoja paličkovanej čipky v Hornej Maríkovej.

Nehovoriac o tom, že ešte aj v Bruseli sa čudujú, za aké ceny to vlastne tie diaľnice staviame. Naše múdre vlády sa pomaly blížia k sume, za ktorú by mohli do každej domácnosti kúpiť vrtuľník, cesty pokojne rozorať a pestovať na nich kukuricu na biopalivo.  

Myslím, že Figeľ si trúfol predstúpiť pred Európsku komisiu so svojou požiadavkou iba preto, lebo nemá dosť predstavivosti. Fígeľ je v tom, že by si mal Figeľ predstaviť svoju požiadavku v malom, povedzme rodinnom rozmere:

Predstavte si takú normálnu slovenskú rodinu, kde on je taký obyčajný politik. Ona, jeho manželka predložila požiadavku na nový mercedes triedy S. On, keďže má predstavu o cenách áut, jej na to vyčlenil peniaze, ktoré veľkoryso pokryjú kúpu a ešte ostane aj na poistku a benzín. Ona si obehne predajne, handrkuje sa s predavačmi, ale zistí, že nedokáže vyhandľovať takú zľavu, aby jej po kúpe auta ostalo aj na ten norkový kožuch a briliantový náhrdelník, ktorý jej starý skupáň kúpiť odmietol. A ešte na romantických desať dní na Seychelských ostrovoch s mladučkým milencom, o ktorých starý samozrejme nesmie ani tušiť. A tak ho s kamennou tvárou požiada, aby jej dofinancoval tri štvrtiny ceny auta z peňazí, ktoré odkladá na zahraničné univerzity pre ich deti.

Tak tomu by hádam aj Figeľ, hoc dobrý kresťan, povedal „chucpe“. Je to slovo z jidiš, ktoré označuje extrémnu drzosť. Chucpe je, keď vrah svojich rodičov žiada o súd o zhovievavosť, lebo je sirota.

V rodinnom rozmere by to určite bolo chucpe. V rozmere, v akom to urobil Figeľ, na to už ani jidiš nemá vhodný termín.

TASR/Tomáš Halász

Azda si šéf kresťanských demokratov myslel, že v Európskej komisii si nikto ani nevie predstaviť, prečo sú naše diaľnice také drahé. A možno si myslel, že im bude ako doveď stačiť: „Lebo Fico“.

Pravda je však taká, že diaľničný tunel Fico ani nevymyslel, ani si ho nedal patentovať. Nijaký člen Európskej komisie nemôže byť sprostejší, ako ktorýkoľvek priemerný obyvateľ našej malebnej krajinky. A dnes si už aj tí podpriemerní, ktorým by peniaze na vzdelanie skutočne neboli na nič, vedia ľahko zrátať, že na slovenských diaľniciach je viac tunelov, ako je ich celková dĺžka.