Škaredý zlý Arpi Soltész: Galkove Gestapo

Slovenská informačná služba by mala v budúcnosti priamo podliehať predsedovi vlády. Mala by vykonávať špeciálne operácie a dostať podobné kompetencie, ako polícia. Je to nápad, ktorý údajne vybublal z hlavy ministra obrany Ľubomíra Galka.

Minister Galko naozaj nie je zlý chlapec. Je iba... je vlastne celkom zlatý. A je to fakt dobrý účtovník. Vie ako odhaliť tunely. A je to aj svedomitý úradník. Dokonca asi bude aj čestný. Keby nebol, nikdy by neprišiel s jedným z najzhovädilejších nápadov v histórii Slovenskej republiky takto otvorene.

Nie je chúďatko zlý chlapec, len je trúba. Ale úplná.

Za normálnych okolností by absolútne vyhovovalo, keby mal obranu Slovenska na starosti skúsený účtovník. Iný účel ako prelievanie peňazí daňových poplatníkov do rozpočtov politikov a ich sponzorov naša armáda naozaj nemá.

Ako obranná sila má asi takú efektivitu, ako ľahká jazda vyzbrojená šabľami. A v reálnom boji aj porovnateľnú životnosť. Len na šabliach a koňoch veľa nezarobíte, tak máme aj nejaké tanky a lietadlá. A ministra.

Však nech.

Problém nastáva až keď sa hlavný účtovník ozbrojených síl nechá vmanipulovať do mocenskej hry tajných služieb. Čo sa práve stalo.

Minister financií Ivan Mikloš a minister obrany Ľubomír Galko

Galkov skvostný nápad v prvom rade počíta s tým, že SIS i vojenské tajné služby sa budú riadiť jedným spoločným zákonom. Keďže štátny orgán môže robiť len to, čo mu zákon umožňuje a zároveň je povinný robiť všetko, čo mu zákon ukladá, budú sa jeho nápady týkať aj armádnych tajných služieb.

Do ich pôsobnosti by malo pribudnúť riadenie a výkon špeciálnych operácií a niektoré právomoci, ktoré má aj polícia. Tak si to poďme preložiť do zrozumiteľnej každodennej slovenčiny.

Vyjasnime si najprv odborné pojmy. Spravodajské služby hrajú spravodajské hry. „Spravodajská hra“ sa po slovensky povie „podraz“. Pod pojmom špeciálna operácia sa rozumie niečo oveľa  priamočiarejšie, ako len ušiť na niekoho búdu.

Do slovenčiny sa „špeciálna operácia“ prekladá ako „štátny zločin“.  Môže to byť čokoľvek, od vraždy a atentátu cez únos a mučenie až po krádež alebo podvod. Je to prosto niečo, čo je absolútne nezákonné a trestné, pokiaľ to len neurobia tajní, s posvätením svojich politických vodcov. Potom sa to volá špeciálna operácia.

Špeciálne operácie už naša siska robila. Práve tie ju preslávili. Únos prezidentovho syna, vražda Róberta Remiáša... a pár o ktorých sa nikdy nepísalo. Zatiaľ ich ale nemohla robiť legálne a po svojich najväčších mediálnych hitoch ich radšej trochu obmedzila.

Galko, ak chce aby siskári špeciálne operovali doma, zrejme zatúžil po starých časoch mediálnej slávy. Alebo si naozaj myslí, že naši superšpióni budú niekde vo svete trebárs loviť Bin Ládina? Lebo to je predstava natoľko absurdná, že aj tie najuletenejšie skeče Monty Pythonovcov pri nej pôsobia ako socialistický realizmus.

Väčší problém ale predstavujú policajné kompetencie pre tajné služby.

Ak vás dnes na ulici zastaví siskár, vytasí na vás preukaz a bude sa čohokoľvek dožadovať, môžete ho pokojne poslať kam len chcete a to aj celkom ľudovým slovníkom. Úlohou Slovenskej informačnej služby je zbierať a vyhodnocovať informácie. Pýtať sa môže kohokoľvek, ale povinnosť odpovedať majú len štátne orgány.

S možnosťou použiť voči vlastnému občanovi represiu, by to už prosto nebola tajná informačná služba, ale tajná polícia. Podriadená politikom, čiže politická tajná polícia. Povedzme že štátna. Po nemecky Geheime Staatspolizei. Skrátene Gestapo.

TASR

Vojenské služby, VOS a VSS na civilných veciach pracovať nesmú vôbec. Aspoň nie podľa zákona, ktorým sa riadia teraz. Ak sa budú riadiť spoločným novým zákonom, aký si predstavuje Galko, budú mať tie isté zákonné možnosti ako SIS. Čiže vojaci budú môcť šikanovať civilov, ako len uznajú za vhodné. V čase mieru. Tajne. Zodpovedať sa budú iba ministrovi obrany. A vybraným poslancom. Politikom.

Nejakí ľudia vás zbalia z ulice a zavrú niekde v suteréne. Nepovedia vám, z čoho ste obvinený a už vôbec vám nedovolia telefonovať, či zavolať právnika. Lebo všetko bude tajné, ešte aj miesto vášho pobytu. Podržia si vás pár dní, týždňov alebo pokojne aj mesiacov či rokov a nikto nebude tušiť, čo sa s vami stalo. Lebo to bude tajné. Nebudete ani vedieť, či vás drží mafia, teroristi, normálna tajná polícia alebo vojenská. Lebo otázky budú klásť oni, nie vy. Možno z vás nakoniec vymlátia nejaké priznanie a zmiznete navždy v rámci špeciálnej operácie. 

To nie je paranoidný katastrofický scenár. Ak raz dáte nekontrolovateľným silovým zložkám do rúk dostatočnú moc, je to nevyhnutný vývoj. Bude sa to stávať mafiánom a teroristom, občianskym aktivistom, nepohodlným politikom, novinárom a nakoniec komukoľvek, kto by mohol ohroziť záujmy aktuálnej politickej garnitúry. Je to jednoducho štandardný postup tajných polícií. Preto ich civilizované krajiny vôbec nemajú.

Premiérka Radičová vraj návrh študuje a vyjadrí sa, až ho prediskutuje s Galkom.

Nedá sa vylúčiť, že teraz nič nehovorí, lebo v nemom úžase civí na ten dokument a rozmýšľa, z akej hlavy tento záblesk neriedenej geniality vytryskol. Sotva z Galkovej, ten sa nevymyká z bežného rámca diletantov z SaS a jeho znalosti tajných služieb môžu v najlepšom prípade  pochádzať z dôkladne naštudovaných bondoviek.

Pokiaľ sa ale Iveta Radičová návrhom skutočne zapodieva, zvažuje ho a ide o ňom diskutovať, tak máme vážny problém. Ako to povedať taktne...

Keby dnes prišiel s podobným návrhom Thomas de Maizière, nemecký minister obrany, letel by chudák už po svojom prvom týždni vo funkcii.

Keby neletel a hovorca Angely Merkelovej by oznámil, že spolková kancelárka musí návrh najprv preštudovať a prediskutovať, ani by nemohla podať demisiu. To je totiž právny akt, ktorý môže vykonať iba svojprávna osoba. Kancelárku, ktorá uvažuje nad návrhom zákona o tajnej štátnej polícii, by špeciálne Nemci zbavili spôsobilosti pre právne úkony skôr, ako by jej ošetrovatelia stihli navliecť zvieraciu kazajku a pichnúť haloperidol.

Galko, to je zhruba Sulíkova a Matovičova liga. Nie je ani zlý chlapec, ani besniaci šialenec. Dokonca je fakt dobrý na čísla. Je len trochu nepraktický a totálne nepoužiteľný. Normálny truľo, čo vie dobre rátať. Stačí ho presadiť niekam, kde sa bude dobre cítiť a bude užitočný. Najlepšie do pokladne v hypermarkete.

Maminka našej múdrej vlády Ivetka Radičová už ale dokáže premýšľavého človeka poriadne vydesiť. Lebo nech je akákoľvek naivná, tak dokonale mimo, aby nechápala, kam tie zmeny smerujú, celkom určite nie je. Buď je len veľmi unavená, alebo už dozrela aj na tú kazajku.