Prví slovenskí zimní olympionici oslavovali stretávku

BRATISLAVA / Od okamihu, kedy sa po prvýkrát na zimných olympijských hrách predstavila slovenská výprava, uplynulo už 30 rokov. Bolo to v nórskom Lille-hammeri a výprava mala 42 členov. V pondelok 12. februára sa opäť stretli, aby si pripomenuli tento historický moment.

"Išli sme tam s pokorou. Síce si nás všetkých mýlili so Slovinskom. Strašne ťažko išlo ľuďom do úst že Slovakia," opísala prvé dojmy Martina Halinárová - Jašicová, ktorá sa umiestnila na 6. mieste v biatlone na 15 kilometrov na zimných olympijských hrách v roku 1994. 

No naučili sa, veď hokejisti na zimnej olympiáde v Lillehameri siahali dokonca po medaile. "Ukázali sme, kde sa nachádza Slovensko a aká sila je na Slovensku," povedal Miroslav Marcinko, ktorý sa umiestnil na 6. mieste v hokeji v ZOH 1994. "Bola to špeciálna olympiáda, ktorá pomohla zabezpečiť identitu a hrdosť slovenskému športu," vyjadril sa Miroslav Šatan, ktorý taktiež na ZOH 1994 sa umiestnil na 6. mieste v hokeji. 

Núdza nebola ani o úsmevné príhody

Tieto slová potvrdzujú aj umiestnenia viacerých slovenských reprezentantov v prvej desiatke. "Bol to pre mňa neskutočný zážitok, že som sa tam vôbec dostala. Dostala som sa tam ako juniorka. Bola to obrovská radosť a pocta reprezentovať Slovenskú republiku," opísala Jaroslava Bukvajová, ktorá sa umiestnila na 7. mieste na štafete 4x5 kilometrov na ZOH 1994. "Bolo to obdobie plné emócii, nedočkavosti a nervozity," opísal pocity František Chmelár, čestný prezident Slovenského olympijského a športového výboru.

A to napríklad aj pri vybavovaní všetkých organizačných záležitostí, či už okolo dopravy, batožín, oblečenia ale aj ,zabudnutých pasov. "Tam bolo mnoho úsmevných príhod a niektoré sú nepublikovateľné," povedal s úsmevom Július Dubovský, zástupca vedúceho výpravy Slovenskej republiky na ZOH 1994.

Vedelo sa však, že aj Slovensko ašpiruje na usporiadanie zimných olympijských hier a práve počas tých v Lillehammeri predstavilo oficiálne svoje plány. "Navštívili sme predsedu medzinárodného olympijského výboru a rozprávali sme sa o prípadnej kandidatúre Popradu a Vysokých Tatier," uviedol Milan Richter, vtedajší Charge d´affaires A. I. Slovenska v Nórsku. 

Mnohí si už nepamätajú mená

V čom sa všetci zhodli je to, že spomienky nevybledli, a že sa tešili na stretnutie po 30 rokoch, pretože mnohí sa presne tak dlho nevideli. "Najhoršie je, že človek si tváre pamätá, ale mená nie. Musíte viac loviť v pamäti," priblížila Alžbeta Havrančíková, ktorá sa umiestnila na 8. mieste v behu na lyžiach. Pretože v Lillehameri bola výborná partia. Chodili sa na športoviská povzbudzovať a navyše, v olympijskej dedine mohli bývať všetci spolu. "Hrávali sme aj šípky s hokejistami. To boli zápasy na uvoľnenie, ale bolo to o dušu," zaspomínala Mária Jasenčáková, ktorá sa umiestnila na 15. mieste v sánkovaní. 

A aj keď domov Slováci pri svojej prvej účasti na zimných olympijských hrách medailu nezískali, nikdy na ňu nezabudnú. "Prišli sme domov ako veľké hviezdy, lebo sme dali svetu vedieť, že je tu aj malé Slovensko," dodala Halinárová - Jašicová.