Slovensko môže využívať viaceré obnoviteľné zdroje. Bráni tomu byrokracia

BRATISLAVA / Vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie je Slovensko na chvoste Európskej únie. Ich zavádzanie stagnuje už štvrtý rok po sebe a v súčasnosti sa na tvorbe energie u nás podieľajú len na 17 %. Ich potenciál je pritom oveľa väčší, rozvoj však brzdia administratívne a schvaľovacie prieťahy.

Vietor, voda, slnko, geotermál alebo bioplyn – toto všetko dokážeme premeniť na energiu bez toho, aby sme tvorili uhlíkovú stopu. Do roku 2030 by mal podiel obnoviteľných zdrojov na spotrebovanej energii v Európskej únii stúpnuť nad 40 %, čo je nateraz pre Slovensko nesplniteľná méta.

Brzdou je totiž zastaraná legislatíva a nepružnosť. Aj preto pri ich zavádzaní zaostávame. „V Rakúsku je to cez 33 % a keď si pozrieme krajiny, ktoré sú rekordérmi, tam je Švédsko s podielom 66 %, ale aj priemer v Európskej únii je vyšší ako u nás a je to aktuálne na úrovni 23 %," uviedla Eva Sadovská, analytička Wood & Company.

Slovensko sa spolieha na jadrovú energiu

Ďalším z dôvodov stagnácie je spoliehanie sa najmä na jadrovú energiu. „Budúcnosť energetickej politiky je postavená na jadre a obnoviteľných zdrojoch, ako doplnkovom zdroji pri tvorbe energií," opísal Kamil Šaško, štátny tajomník ministerstva hospodárstva SR. Obnoviteľné zdroje by mali prispieť k energetickej sebestačnosti, no ich rozvoju u nás bráni aj cena.

„Áno, masívne rozvíjajme obnoviteľné zdroje, ale len do tej miery, pokiaľ je to únosné z hľadiska finančného pre obyvateľstvo aj pokiaľ to má efekt z hľadiska znižovania emisií," povedal Robert Hajšel, europoslanec a člen výboru ITRE.

V plánoch sa budú musieť urobiť úpravy

V tom, ako na to, by mali mať členské štáty únie voľné ruky. Presadzovanie len jedného riešenia by sa totiž Bruselu nemuselo vyplatiť. „Prijíma opatrenia, ktoré poškodzujú konkurencieschopnosť celej Európskej únie. Je to celá zelená agenda," povedal Tibor Gregor, VÝKONNÝ RIADITEĽ KLUBU 500 „Sledujme to, čo robia ostatní a nebuďme príliš zahľadení do seba, že my zmeníme svet, skôr svet zmení nás potom," doplnil Peter Mihók, PREDSEDA SOPK.

Zdá sa preto, že niektoré plány sa budú musieť upraviť a priblížiť realite. Svedčia o tom nové programy a hlasy z vnútra najsilnejších frakcií Európskeho parlamentu. „Vidieť, že aj oni majú záujem o korekcie v tých najambicióznejších cieľoch zelenej politiky," dodal Hajšel.