Škaredý zlý Arpi Soltész: Pedofilný sen

Zdá sa, že naša múdra vláda to myslí transformáciu SIS na plnohodnotnú tajnú políciu smrteľne vážne. Koalícia sa už začala dohadovať, do akej miery je tento nápad dobrý a nakoľko sa dá zabezpečiť, aby sa tajní nevymkli spod politickej kontroly, ale principiálne odmietnutie nezaznelo zo žiadnej strany.

Skúsenejší politici musia vedieť, že sa chystajú na Slovensku zaviesť inštitúciu, ktorá má svoju obdobu len v diktatúrach. Aj tí menej skúsení a naivnejší to musia aspoň tušiť. Ale hlavu si nad tým nelámu. Vedia, že občan tomu nerozumie a v čase, až tomu porozumie, bude pre neho beztak neskoro.

Pritom nie je potrebné nejako zvláštne rozumieť problematike tajných služieb, aby sa človek bleskurýchle zorientoval. Minister obrany Ľubomír Galko chce v novom zákone pridať SIS policajné kompetencie. Napríklad možnosť použiť voči občanom donucovacie prostriedky.

A akýže je rozdiel medzi štandardnou tajnou službou západného typu, a tajnou políciou niektorej banánovej diktatúry? Nuž, presne v právomociach. Tajné služby získavajú a vyhodnocujú informácie. Tajné polície zbierajú občanov, ktorých vyhodnotili ako nebezpečných.

Primárnou úlohou tajných služieb nie je stíhanie zločinu, ale ochrana záujmov štátu. Vyšších záujmov, ktoré môžu byť nezriedka v priamom rozpore nielen so záujmami, ale aj s právami jednotlivca. Dokonca aj s jeho základnými právami a slobodami.

V lepšom prípade.

V horšom prípade sú práva jednotlivca v rozpore so záujmami predsedu vlády, vládnucej politickej strany, veľkým sponzorom vládnucej politickej strany, prípadne so záujmami riaditeľa tajnej služby, alebo jeho kamarátov a obchodných partnerov.

Tajná služba ak zistí porušenie zákona, posunie ho polícii a tá to vyrieši. Ak spolu s informáciou poskytne tajná služba dokonca aj nejaké konkrétne dôkazy, vyrieši to polícia jednoducho a rýchle. Pre bežné veci, ako je organizovaný zločin alebo terorizmus, ktorým sa tu bude v prvom rade argumentovať, by SIS policajné kompetencie nepotrebovala.

Naopak. Pre tajnú službu je výhodnejšie a jednoduchšie nechať urobiť „špinavú robotu“ políciou a ostať v pozadí. Ľudia z tajných služieb sa neradi odkrývajú. Ak hovoríte so siskárom, ktorý sa od vás pokúša niečo zistiť, v drvivej väčšine prípadov o tom ani netušíte.

Tajní policajti sa ukazujú radi. V komických dlhých kožených kabátoch alebo iných „uniformách“. Chcú byť viditeľní. A chcú, aby každý, kto ich uvidí, mal strach.

Ak chce dostať SIS právo používať policajné metódy voči vlastným občanom, je to práve kvôli prípadom, v ktorých by so spoluprácou zákona rátať nemohla. Jednoducho preto, lebo pri tých prípadoch neexistuje zákonný dôvod na „donucovanie“ občana k čomukoľvek.

Štandardného šéfa tajnej služby, či skôr človeka, ktorý ho ovláda, môžeme smelo prirovnať k pedofilovi. Ak je pedofília nelegálna a trestná, bude si pedofil snívať svoje erotické sny, tajne bude pokukovať po deťoch a možno si bude tajne sťahovať z internetu pedofilné porno, hoci vie, že už aj za to je basa. Pokiaľ ale nie je úplne šialený, nikdy na nijaké dieťa nesiahne.

Šéf tajnej služby tajne sníva o tom, ako by ľudia zaspievali, keby ich mohol mať aspoň na pár dní u seba v pivnici, či ako by niektorí neposední novinári, hyperaktívni občianski aktivisti a iní otravní ľudia navždy zmizli. Občas si niekoho dokonca aj nelegálne posleduje, sem - tam si bez povolenia zaodpočúva a niekoho možno aj trošičku postraší. Pokiaľ ale nie je úplne šialený, nedá uniesť prezidentovho syna, ani si neobjedná vraždu nepohodlného svedka. Aj keď za to u nás basa nie je.

Teraz si skúste predstaviť, čo by asi robil pedofil, keby sa mu splnil mokrý sen a ocitol by sa vo svete, v ktorom môže legálne súložiť s deťmi akéhokoľvek veku. A podľa toho si ľahko odvodíte, čo sa začne diať v krajine, v ktorej splnia tajnej službe mokrý sen o tajnej polícii...

Naša múdra vláda sa chystá práve na to. Úradníček Galko s dušou účtovníka to hádam nebude mať z vlastnej hlavy. Bolo by fajn, keby všetci tí naši volení zástupcovia, ktorí pravidelne ochraňujú našu slobodu pred nadnárodným kapitálom alebo svetovým boľševizmom (podľa toho, za ktorú stranu oportunistických populistov kandidovali), začali zisťovať, kto do Galkovej veľkokapacitnej lebečnej dutiny nalial toto svinstvo.

A hádam by sa mali opýtať aj ostatných členov vlády a koaličných lídrov, či nezabudli brať svoje tabletky, alebo naopak, či nezačali užívať nejakú chémiu, ktorú nemajú z lekárne. Lebo desivejšie ako Galkove návrhy, je len to ticho, ktoré ich sprevádza.