Škaredý zlý Arpi Soltész: Ochránime vás, aj za cenu vašich životov!

Bezpečnostná rada OSN schvália rezolúciu o zriadení bezletovej zóny nad Líbyou a Muammar Kaddáfí okamžite vyhlásil prímerie. Američania ho ihneď spochybnili a rebeli obratom odmietli.

Exkluzívny klub najbohatších, skupina G8, sa najprv dohodol, že na bezpečnostnú radu s bezletovou zónou tlačiť nebude. Krátko na to sa bezpečnostná rada rozhodla pre zriadenie bezletovej zóny. A nielen to. Rezolúcia je pomerne široká, medziiným nariaďuje aj ochranu civilného obyvateľstva.

V podstate je to do diplomatického jazyka zabalený mandát na odstránenie diktátora, v prípade potreby aj hrubou vojenskou silou.

Takí Rusi alebo Číňania sa síce hlasovania zdržali, ale neboli proti a nepoužili právo veta. Nemecko okamžite oznámilo, že do Líbye nepošle ani jediného vojaka, zato Francúzi okamžite začali kefovať uniformy a leštiť vojenské baganče.

Po tvrdení Kaddáfího juniora, že Líbya financovala Sarkozyho prezidentskú kampaň, je to pochopiteľné gesto. Jedna zo základných poučiek vojenskej stratégie hovorí, že kto má za spojenca Francúza, ten už nepriateľa nepotrebuje. Sarkozy prosto len urobil starému kamošovi láskavosť.

sita

Briti a Američania sa už chystajú do boja a trpia zjavnou nechuťou zdržiavať sa nejakými rokovaniami s Kaddáfího režimom. To je pochopiteľné. Vulkanizované zelené mozgy sa trhajú na svojich reťaziach už celé týždne. Keď ich už raz pustili, nie je šanca dostať ich späť do búdy. Teraz sa dá už len jediné – presviedčať, že nie sú besné a trhajú len pri obrane žien, detí, starcov a malých chlpatých zvieratiek s veľkými očami.

Situácia je neprehľadná a ťažko teraz povedať, či je zásah zvonku správny alebo nesprávny. Nikto na svete, vrátane líbyjských rebelov a plukovníka Kaddáfího, nevie, aká je skutočná podpora revolúcie a koľko ľudí podporuje režim. Hovoriť o vôli ľudu či jeho ochrane je za daných okolností hrubou demagógiou.

Najmä potom, čo rebeli prímerie odmietli a chcú pokračovať v bojoch. Tí rebeli, ktorých Francúzi už stihli uznať ako oficiálnu štátnu moc v krajine. Tí Francúzi, ktorí najviac volajú po vojenskom zásahu zvonku. Človek naozaj nemusí byť milovníkom konšpirácií, aby si z toho vyvodil patričné podozrenia.

Mimochodom, ak sa rebeli rozhodnú pokračovať v bojoch, ktorý líbyjský ľud budeme chrániť a ktorý nie? Aj ten, čo žije na režimom ovládaných územiach, alebo to je už nijaký iný, nelíbyjský ľud?

Udalosti v Líbyi sa momentálne dynamicky menia. Na akýkoľvek odhad vývoja, či aspoň analýzu aktuálneho stavu, chýbajú overené a overiteľné fakty. Slušnému človeku by ale veľmi uľahčilo rozhodovanie, či sa s vojenským zásahom vnútorne stotožniť, keby existovali jasné pravidlá.

 V roku 1994 Hutuovia v Rwande v priebehu sto dní zmasakrovali zhruba pol milióna Tutsiov. Alebo milión. Nikto nevie, nikto ich presne nerátal. Bola to každopádne najdrsnejšia genocída od konca druhej svetovej vojny. V okamihu keď to začalo, vojská OSN z Rwandy stiahli a nechali udalostiam voľný priebeh. Ropa nezdražela, nikoho na západe to zvlášť netrápilo.

orwelltoday.com

Nezasahovať v prípade takej genocídy, aká sa odohrala v Rwande, je omnoho amorálnejšie, ako zasahovať niekde, kde o to možno väčšina ľudí ani veľmi nestojí. Keby západ zasahoval vždy a všade, menej by si ľudia lámali hlavy aj nad zásahom v Líbyi. Potom by sa dalo povedať, že chránime základné ľudské práva a životy. Vždy a všade, za akúkoľvek cenu. A že inak to už nebude.

Ale môžete si byť úplne istí, že až niekto začne najbližšie masakrovať úbožiakov, ktorí nemajú nič, čo by sme my mohli potrebovať, budú ho aj v najhoršom prípade bombardovať diplomatickými nótami.