Škaredý zlý Arpi Soltész: Čudné, že sa čudujú

Všetko zlé je na niečo dobré. Naša armáda má odhadom tak tri letuschopné stíhačky a povráva sa, že bojaschopnú ani jednu. Slovensko teda svoje lietadlá do Líbye nepošle. My teraz na vojnu nemáme, Galko šetrí na nový vojenský archív.

Niežeby si Muammar Kaddáfí nezaslúžil priamy zásah riadenou strelou. Len skutočne neexistuje dôvod, aby tú raketu odpálili zo „západného“ lietadla alebo lode. Pre všetky zúčastnené strany, azda okrem líbyjského diktátora, by bolo lepšie, keby ho zavesili na kandeláber jeho arabskí susedia.

Práve to sa však nestane. Väčšinu susedov plukovníka Kaddáfího sa totiž práve teraz chystá jeho nehodný ľud zavesiť na najbližší kandeláber.

Napokon, bola to Liga arabských štátov, kto požadoval zriadenie bezletovej zóny nad Líbyou. A samozrejme, že aj arabská liga presne vedela,  čo to v praxi znamená. Nikto na svete nedokáže zabezpečiť bezletovú zónu bez toho, aby v prvom rade nezrovnal so zemou kľúčové pozemné ciele. Letiská, komunikačnú a dopravnú infraštruktúru, protivzdušnú obranu alebo veliteľské stanovištia.

Arabská liga však okamžite po bombardovaní pozemných cieľov dospela k záveru, že západná koalícia svoj prvotný útok poriadne prehnala. Je čudné, že sa západ čuduje. Liga má konečne pre svoj ľud horšieho nepriateľa, ako sú jeho vlastní vládcovia. Križiakov z prehnitého západu.

ISIFA

Tradičný spojenec USA, Saudská Arábia, musela pomáhať bahrajnskému vládnucemu rodu spacifikovať vzbúrený plebs vojenskou silou. V Jemene práve dezertovala časť armády a postavila sa na stranu vzbúreného ľudu. A podobne to vyzerá po celej arabskej lige.

Keby to jej členovia mysleli s odstraňovaním diktatúry a ochranou civilného obyvateľstva aspoň trošku vážne, mali by sa dohodnúť a bombardovať sa navzájom. Každý každého.

Hoci ani to by bola záruka demokracie, minimálne nie takej, akú si obvykle predstavujeme my. Nedá sa dosť často pripomínať, že kultúrni Nemci, národ filozofov a to nepochybne západných, si v demokratických voľbách, bez manipulácie a podvodu, sami a dobrovoľne, zvolili NSDAP a Adolfa Hitlera. A nadšene mu tlieskali a milovali ho, až kým to neprestalo byť výhodné.

Kaddáfí je nepochybne šialenec a masový vrah, ktorý dozrel na utratenie dávno predtým, ako ho civilizovaný západ omilostil a prijal za rovnocenného partnera. Čo za vlády by však vládli v arabskom priestore po odstránení súčasných diktátorov a monarchov, netušia ani jeho obyvatelia. Predstava morálnych hodnôt prehnitého západu ale zrejme nebude dominantná.

Nech je už arabská predstava slobody, či aspoň zmena režimu akákoľvek, mali by si ju Arabi zrealizovať sami. Už len preto, aby sme za ňu raz náhodou nemuseli niesť morálnu zodpovednosť a za svoju sa pomoc sa jedného dňa hanbiť.

Vybrať sa do vojny v mene ochrany ľudských práv, to znie pekne a u nás je to vždy do nejakej miery obhájiteľné. Aj keby sme mali v tej Líbyi bojovať za ľudské práva až do posledného Líbyjčana.

V piatok bude Medzinárodný deň zápasu za ľudské práva. Poďme ho osláviť poriadnym ohňostrojom. Vybombardujme pár šialencov Kaddáfího razenia. Zaleťme si do Severnej Kórei. Alebo do Číny. Do Mjanmarska, Kazachstanu, na Kubu, alebo aspoň tu za roh, do Bieloruska.