Škaredý zlý Arpi Soltész: Segregovaní gadžovia

Daniel Lipšic pripravuje zmenu zákona, ktorá zjednoduší rozdeľovanie obcí. Aj naďalej budú musieť o odčlenení nejakej časti rozhodnúť občania v referende, v oddelenej časti však nebude musieť ostať minimálne 3500 obyvateľov.

Pokojne ich bude môcť byť len 489, ako v Žehre, ktorá sa chce odčleniť od rómskej osady Dreveník. Tá má 1 547 obyvateľov. Tí, v duchu najlepších tradícií zastupiteľskej demokracie, v slobodných voľbách, ovládli samosprávu obce.

S verejnými zdrojmi hospodária, ako najlepšie dokážu. Podľa súčasných zákonov nie je možné trestne stíhať kolektívny orgán, akým je aj obecné zastupiteľstvo, takže im to ide naozaj dobre. Obyvatelia pôvodnej Žehry sú síce zúfalí, ale proti majorite sa nepresadia.

Rôzni občianski hyperaktivisti už stihli obviniť Lipšica, že pripravuje rasovú segregáciu. A veru, škriepiť sa s nimi nedá, fakty nepustia, hyperaktivisti majú pravdu. Začať zatvárať bielu minoritu do izolovaných  rezervácií, to zaváňa segregáciou. Aj keby to minorita sama chcela. Ešte by to nemusela byť rasová segregácia, no starosta Mižigár hovorí o obyvateľoch v pôvodnej časti obce ako o „bielych“. Ale možno iba chcel byť politicky korektný a elegantne sa vyhnúť slovu „gadžovia“.

SITA/Rastislav Ovšonka/ilustračné

Napriek čiernobielemu vnímaniu sveta starostu Mižigára to ale vyzerá skôr na sociálnu a ekonomickú segregáciu. S obyvateľmi Dreveníka nie je problém preto, lebo sú Rómovia. Problém spočíva v tom, že sú nevzdelaní, zaostalí, prejavuje sa na nich alkoholizmus mnohých generácií, majú celkom odlišné hygienické návyky a bývajú agresívni. A ekonomicky likvidujú obec.

Keby boli vzdelaní, väčšina z nich by pracovala a platila dane, udržiavali by svoje okolie v súlade s obvyklým štandardom tejto krajiny, ktorý sám o sebe nie je nedosiahnuteľne vysoký a nevyvolávali by vo svojich susedoch permanentný strach, nikto by obec deliť nechcel.

Kedysi pradávno som sa zaľúbil do svojej spolužiačky. Veľmi nevinne, obaja sme mali tak sedem rokov. Moja mama ma vtedy schladila: „Gabika je zo starej cigánskej hudobníckej rodiny, nie si pre ňu dosť dobrý.“ Tuším ma vtedy chcela motivovať, aby som si zlepšil nie práve skvelý prospech v škole, ale ja som vybuchol v záchvate zúrivosti. Gabika nie je žiadna Cigánka!

Vtedy som sa od mamy dozvedel, že Cigán (vtedy to bol absolútne korektný výraz) nie je špinavý človek, ktorého sa treba báť, ale príslušník národa, v ktorom je mnoho skvelých ľudí. Je v ňom žiaľ aj veľmi veľa špinavých ľudí, ktorých sa je prečo báť, ale aj z nich máloktorí dokážu konkurovať nášmu slovenskému susedovi, ktorý sa ešte nikdy neukázal triezvy, páchne ako žumpa plná utopených potkanov a venuje sa predovšetkým mláteniu svojej ženy a piatich detí.

Do detskej hlavy to lezie akosi ľahšie a trvalejšie sa to do nej zapíše. Je ľahké ju ovplyvniť a zasadiť do nej neskôr už nevykoreniteľný predsudok, že ľudia sa nelíšia rasovým či etnickým pôvodom, ale schopnosťami a povahou. Že špinavý agresívny degenerovaný idiot je prosto špinavým agresívnym degenerovaným idiotom, aj keď je to urastený modrooký blondiak, ako bol ten náš sused.

Medzi Rómami je žiaľ obrovský nepomer medzi bežnými ľuďmi a tými, ktorí sú majoritnou spoločnosťou absolútne neakceptovateľní a to aj pri najlepšej vôli a snahe o koexistenciu. Tak, ako by som už nikdy nechcel bývať v spoločnosti svojho árijsky zhovädilého suseda, nechcel by som zdieľať svoj životný priestor ani s ľuďmi, ktorí obývajú Dreveník. Kto by chcel?

TV JOJ

Daniel Lipšic urobil to, za čo dostáva od daňového poplatníka plat. Pokúša sa bleskurýchle od seba oddeliť dve komunity, ktoré spolu nemajú nič spoločné, sú absolútne nekompatibilné a veľmi silne páchnu malérom. Je totiž len otázka času, kedy napätie prekročí únosnú mieru a na niektorej strane potečie krv. Ako minister vnútra, si Lipšic prosto len robí svoju prácu.

Bolo by načase, keby si začali robiť svoju prácu aspoň tí občianski hyperaktivisti, ktorí na ňu poberajú financie z rôznych grantov a nadácií. Keby napríklad prišli s aspoň trochu príčetným nápadom, ako týchto Rómov vyviesť z osád. Ako aspoň ich ďalšiu generáciu presvedčiť, že vzdelanie je dobré a v civilizácii sa žije lepšie, ako v osade. Pretože pokiaľ sa to nepodarí, jedného dňa budeme mať pred sebou už len dve možnosti – vzdať sa demokracie, alebo ešte na poslednú chvíľu schváliť zákon, ktorý umožní rozdeliť Slovensko.