Škaredý zlý Arpi Soltész: Tupá a pažravá

Keby sme si našu múdru vládu mali personifikovať ako jedinú skutočnú osobu, dala by sa asi najvýstižnejšie charakterizovať vetou: „Ešte väčší idiot, ako Fico dúfal.“

V našej malebnej krajinke už ani ten najzaostalejší trubiroh neverí rozprávke o čestnom politikovi, ktorý ju spasí. Počas dlhých generácií sa nám už zapísalo do genetického kódu, že politika je panské huncútstvo. Že od vrchnosti netreba čakať nič dobré, pokiaľ to nie je aspoň naša širšia rodina. A že keď od nich my sami chceme nejakú službičku, tak sluhovia našich pánov majú nárok na bakšiš.

V našej malebnej krajinke je korupcia preto taká rozšírená, lebo tolerancia k nej je obrovská. Aj to, čo sa dnes označuje módnym termínom „klientelizmus“, je len plynulým nadviazaním na stáročnú tradíciu protekcionárstva a rodinkárstva. Robert Fico má preto taký úspech u voličov, lebo sa s ním vedia úplne stotožniť.

Nadutá arogancia vyrastajúca z pevného koreňa komplexu menejcennosti, značne prehrávané sebavedomie, ktoré má maskovať neistotu a strach, hejslovácka verzia vlastenectva, ktorá je len prejavom hrôzy z cudzieho, sociálne cítenie a volanie po solidarite, ako privrátená strana závisti, to všetko je naozaj veľmi ľudové a hojne rozšírené. V tomto smere je predseda Smeru veľmi reprezentatívnym reprezentantom našej malebnej krajinky. 

Každý jeden zamindrákovaný chlap, pod papučou a s mizernou prácou za mizerný groš, keď si v zapľuvanej putike na sídlisku dáva na stojáka svoje pivko, presne vie, že by z neho bol skvelý tréner hokejovej reprezentácie a ešte lepší predseda vlády. Fico o tom akurát nebublal do zvetraného piva s borovičkou, ale šiel a stal sa premiérom. Vzápätí zistil, že riadiť štát nie je taká zábava, ako si to kedysi predstavoval, ale ako právnik veľmi dobre vedel, že čo neurobí, to ani nepokazí. A tak veľa nepokazil. Iba to, čo urobil.

Nevyhnutne musel urobiť vlastne len jedinú vec – dostáť svojim záväzkom voči tradícii protekcionárstva a rodinkárstva. Sluhovia takého veľkého pána majú prirodzený nárok na taký veľký podiel z koristi, aký si len zo sprostej bedače dokážu zodrať. Tak káže tradícia a kto by ju porušil, ten by zaručene nedovládol.

Lenže táto tradícia u nás existuje naozaj už po dlhé (de)generácie. To všetko má už svoju kultúru a etiku. Keď si už veľkou lyžicou napchávaš bachor zo spoločného taniera, nemal by si pri tom aspoň sŕkať, grgať a nahlas púšťať vetry. To naozaj nerobia ani tí najzaostalejší lazníci. To bola jediná vec, ktorá Fica dočasne odstavila od moci.

Reči, že pravicoví oportunisti budú menej žraví ako tí ľavicoví, sotva mohli niekoho presvedčiť. Časť ľudí jednoducho len naletela na prísľub zmeny štýlu. Že nebudú žrať rovno z válova, ale najprv si spôsobne naberú do jemného porcelánu a kultúrne si to spapkajú strieborným príborom. Že vrátia korupcii, protekcionárstvu a rodinkárstvu dôstojnosť. Že sa všetky tie špinavé kšeftíky udejú v tichosti, diskrétne a nebudú ešte hladných ľudí dráždiť hlasným sŕkaním.

sita

Prenájom budovy pre daňové úrady v Košiciach nominantom SDKÚ od straníckej špičky SDKÚ, Zemkovej odstupné z SRo, ktoré jej patrí preto, lebo sa stala generálnou riaditeľkou RTVS, peniaze bratislavských vodární, ktoré si odlieva nominant KDH, či lož o výške pomoci pre Írov – to všetko sú kauzy a kauzičky, ktoré sa urodili iba v priebehu posledných 24 hodín.

Aj neobhájiteľné treba samozrejme obhajovať. Daňový úrad predsa na nájme ušetrí, Zemková má na odstupné z kolektívnej zmluvy nárok, podnikateľ blízky KDH len poskytuje službu za primeraný zisk a občana je lepšie pred niektorými informáciami uchrániť, aby ho nebodaj šľak netrafil.

Naša múdra vláda, keby sme ju mali personifikovať ako jednu konkrétnu osobu, by pripomínala degenerovanú oligofrenickú prostitútku, ktorá by dala všetky svoje telesné otvory vďačne k dispozícii, aj za gastrolístky, len keby niekto prejavil záujem. Pokojne aj za bieleho dňa, priamo na chodníku. A keby niekto namietal, ohradila by sa, že to bola vášnivá láska, ktorej sa nedalo odolať. Bez ohľadu na to, ako to vyzeralo. Láska. Úprimná. Počestná. Bohom požehnaná.

Robertovi Ficovi stačí počkať, kým si táto neatraktívna mentálne zaostalá dáma prežije všetky lásky jedného kompletného volebného obdobia a potom už nebude iný volič, ako jeho volič. Tí ostatní budú nevoliči. Skutočne je ešte prostoduchšia, ako sa odvážil dúfať.