Škaredý zlý Arpi Soltész: Týraná premiérka

Robert Fico ozanámil, že ak Iveta Radičová neodvolá Ivana Mikloša, bude iniciovať jej odvolanie v parlamente. Ale žiadnu paniku, keby bola šanca, že poslanci vyslovia premiérke nedôveru, ani by to nešiel skúšať.

Aj Fico predsa vie to, čo už vie úplne každý – čím dlhšie táto partia povládne, tým viac kresiel získa Smer v ďalších voľbách. On už vlastne ani nemusí vymýšľať nijakú volebnú kampaň. Stačia plagáty s Radičovej tvárou a nápisom „Téma skončila!“

Naša zlatá tetuška Ivetka síce hovorila konkrétne o prenájme priestorov pre košické daňové úrady, no zároveň tým ukončila všetky témy, pre ktoré ju ľudia volili. Slušnosť, morálka, pravda a česť.

sita

Ak Dzurinda s Radičovou vysvetľujú, že neidentifikovaný cyperský spoločník vo firme člena ich strany, ktorá práve získala lukratívnu štátnu zákazku, bez verejnej súťaže, je absolútne v poriadku, pretože zákon tú súťaž nevyžaduje, že Cyprus je úplne normálna krajina, ktorá nie je embargovaná, je členom únie a obchodovať s ňou je legálne, tak práve posvätili prakticky všetko, čo kedy svojej opozícii vyčítali.

U Dzurindu alebo Mikloša to rozhodne neprekvapuje. Od nich si nikto nič nesľuboval. A v podstate sa ani nedalo čakať, že Radičová bude mať dosť politickej sily, aby Slovenskú demagogickú a kresťanskú úniu vyčistila. Dalo sa od nej skôr čakať, že bude mať dostatok mravnej sily verejne sa stavať na odpor, až do trpkého konca.

V tomto okamihu asi sama seba utešuje, že obetovala svoju morálku a česť v záujme vyššej veci. Keby sa otvorene postavila proti zlodejom vo vlastných radoch, poslali by ju na smetisko politických dejín, zrekonštruovali by vládu a šafárili by už úplne bez bŕzd a zábran.

Nerád by som rúcal tento pekný martýrsky obrázok, ktorý si sama o sebe vytvorila, ale odtiaľto, zdola z ulice, to veru vyzerá inak. Dovčera pôsobila ako hlava našej múdrej vlády, ktorá plní aspoň dekoratívnu funkciu. Síce o ničom zásadnom nerozhodovala a bolo veľmi málo vecí, na ktoré mala reálny vplyv, ale aspoň decentne zastierala skutočné dianie v exekutíve svojou aurou slušnosti.

Včera tá aura po jedinej vete zmizla. To, s akou vervou obhajovala neobhájiteľné, bolo desivejšie, ako všetky podvody, lži a krádeže politikov od 89. roku dokopy. Odtiaľto, zdola z ulice, už vidno iba hlavu starnúcej ženy, ktorá vie, že na svojom mieste nemá čo hľadať, ale netuší, kam by vlastne šla.

Trochu to pripomína syndróm týranej ženy. Ak dostane žena od svojho partnera dostatok faciek a kopancov a znásilňovania, prestane pomýšľať na útek. Začne veriť, že to tak má byť. Stratí sebaúctu. Postupne aj sama uverí, že je podradná bezcenná šľapka. Zdá sa, že Iveta Radičová už dostala od svojich politických partnerov toľko politických kopancov a faciek, až uverila a prijala svoju rolu.